Reminiscencie 2000

Ak chcú, budú vás potápať

Na Hospodárskom klube (NEF) 3. júla 2000 vystúpil pred klubovou komunitou žurnalista, obchodník a poslanec Ženevy Guy Mettan, súčasne prezident Nadácie Emerging Markets. Jej cieľom je napomáhať investovaniu vo všetkých transformujúcich sa ekonomikách. Hovoril o problematike médií, ľudských práv a globalizácie. Guy Mettan predniesol zaujímavý pohľad na súčasné rozloženie síl vo svete, demokraciu a ľudské práva. To, čo povedal o vývoji na Slovensku za posledné roky, poodhaľuje mechanizmus fungovania politiky a ekonomiky svetových a európskych mocností. Rezonoval jeho názor, že ľudské práva a demokracia sa stali nástrojom nátlaku bohatých. Z jeho obsiahleho vystúpenia sme vybrali niekoľko zaujímavých postrehov.

Od revolúcie, teda od pádu berlínskeho múra a rozpadu ZSSR, médiá vstúpili do novej éry. Charakterizujú ju tri veľké podnety vývoja. Prvým je internet. Je revolúciou, ktorá je plne identická s Guttenbergovou revolúciou koncom stredoveku. Pretože internet mení spôsob šírenia informácií v tom zmysle, že vydavateľom sa môže stať každý podnik a každá osoba. Druhou charakteristikou mediálnej revolúcie je ekonomický vývoj za posledných desať rokov. Táto revolúcia je poznačená koncentráciou moci v rukách komunikačných podnikov. Tento nový zákon ekonomickej gravitácie spôsobuje, že v oblasti komunikácie a médií koncentrácia sa tiež urýchľuje a sme svedkami vzniku čoraz väčších koncernov. Treťou revolúciou v médiách je revolúcia rétoriky. Revolúcia jazyka pri odovzdávaní písaného a hovoreného posolstva i obrazu. V bývalom starom systéme

cieľom médií

bolo deklarovať a vychovávať, zvyšovať úroveň vzdelávania, sociálnu úroveň obyvateľstva. Teraz už asi desať rokov médiá nemajú ten istý cieľ. Zmenili ho s novými technológiami. Teraz majú tri nové ciele. Prvým je kontrolovať, strážiť. Pretože ako chodíte po internete, je možné si vás zamerať a monitorovať. Ak si napríklad kúpite knihu na stránke: amazon.com napríklad o slovenskej ekonomike, tak vám okamžite budú ponúkať desať ďalších kníh, ktoré hovoria o tej istej téme. Takže si vás zamerali, kontrolujú, čo robíte. Druhý cieľ je reklama a tretí - predávať. Takže tradičné poslanie médií - informovať - sa internetom transformuje na marketingový prostriedok. A to je podľa mňa šanca pre podnikateľov. Ale ako občana ma tento vývoj trochu znepokojuje, pretože sa stráca tradičné poslanie informovať. Už myslíme len na trh, predaj a na tovar.

Pred dvoma rokmi sme oslávili 50. výročie všeobecnej Deklarácie ľudských práv, ktorá bola napísaná na konci druhej svetovej vojny. Táto deklarácia ľudských práv je vynikajúca. Je v nej mnoho veľmi dobrých ustanovení a je to

morálny kódex,

ktorý musí každá krajina rešpektovať. Ale za posledných desať rokov má ľudstvo tendenciu čoraz viac využívať tieto ľudské práva ako ideologický prostriedok v službách nového imperializmu. Používam tú starú terminológiu, ale vysvetlím to. Považujem za fascinujúce zistenie, že ekonomická deregulácia začala už za Jima Cartera v roku 1978. Táto fáza ekonomického vývoja začala presne v tej istej chvíli a za toho istého prezidenta, ako problematika ľudských práv. Myslím si, že súbežnosť týchto dvoch javov nie je náhodná. Tieto dve ofenzívy triumfovali a stali sa základom globalizácie, o ktorej sa toľko hovorí. Som prekvapený, keď skoro vo všetkých krajinách, ktoré navštevujem mimo OECD, sa ľudia veľmi znepokojujú týmto vývojom, pretože pochopili, že ľudské práva sa teraz veľmi často používajú ako ideologický prostriedok západnej kapitalistickej ekonomiky oproti krajinám, ktoré nemajú dostatočnú reakčnú silu.

Ženeva je hlavným mestom ľudských práv, pretože práve tam sídli vysoký komisár pre ľudské práva. Keď sa pozrieme na všetko, čo sa za posledných desať rokov deje vo výbore ľudských práv, mnoho mimovládnych organizácií má tendenciu používať ľudské práva a demokraciu ako nátlakový prostriedok na oslabené ekonomiky. To je nový rozmer medzinárodných a ekonomických vzťahov. Takže podľa môjho názoru, taká krajina ako vaša, trpí, pretože v západných krajinách hovoria: nie ste demokratickí, nedodržiavate také a také právo, takže urobte najskôr toto a toto, aby sme vám pomohli, budeme investovať naše peniaze a podobne. A keď túto

hru prijmete,

nikdy to neskončí. Vždy bude nejaký moment, kde demokracia akože nie je dostatočná. Je to vlastne začarovaný kruh, ktorý sa veľmi šikovne používa zo strany dominantného systému. Myslím si, že v súťaži národov, štátov pôsobí nový zákon medzinárodných vzťahov ako tradičný zákon kapitalizmu voľného trhu. Štát, ktorý by celkom neuposlúchol pravidlá diktované trhom a neuposlúchol príslušnú mocnosť alebo mocnú krajinu, odrazu ho vyhodia z medzinárodnej scény.

... Kladiem si otázku, ako malá krajina ako Švajčiarsko alebo Slovensko, môže prežiť v tomto ťažkom prostredí? Samozrejme, neexistuje vopred hotová odpoveď, ale vrátim sa k tomu, čo som pochopil na Slovensku. Bolo zaujímavé vidieť, že negatívny imidž po rozdelení federácie pred 6-7 rokmi znášalo len Slovensko. Celá zodpovednosť za rozdelenie sa naložila na chrbát vašej krajiny. Ale obraz Slovenska sa pomaly mení. Teraz zostupuje s ekonomickou krízou Česká republika, napríklad rastie nezamestnanosť, zatiaľ čo u vás ekonomická situácia síce nie je vynikajúca, ale predsa len má tendenciu rastu. Myslím, že ste sa už dotkli dna a začínate znovu stúpať. Slovensko ukázalo aj svoju schopnosť byť demokratickým štátom. Pred dvoma rokmi tu boli voľby, pred rokom a pol došlo k zmene vlády. Neviem, či je to dobré alebo zlé, neviem, či táto vláda je dobrá alebo zlá. Na tom nezáleží. Dôležité je

ukázať schopnosť,

že možno po ďalších voľbách bude ďalšia vláda. To dokazuje, že demokratické striedanie a voľby majú svoj zmysel, a to je dobrý bod. Ako sa presadzovať v chápaní tohto zlepšujúceho sa imidžu v západných krajinách? Na to nie je pravidlo, ale súčasne od médií netreba nič očakávať. Podľa môjho názoru západné médiá, to je stratená vec. Západní novinári majú toľko predsudkov, že je prakticky zbytočné sa namáhať. Po druhé si myslím, že treba dôverovať sám sebe. Máte svoju minulosť, svoju históriu. Myslím si, že sa treba pokúsiť konať alebo pôsobiť na západnú verejnú mienku, ale nie prostredníctvom médií. Podľa mňa turistika v krajine ako je vaša je niečo, čo môže priniesť veľmi veľa vecí, pretože máte bohatú kultúru, bohatú kultúrnu minulosť, máte čo ukázať, máte morálne hodnoty, ľudské hodnoty a miesta, ktoré sú významné. To je prvá vec ako výhoda. Druhá spočíva v tom, že s turizmom prichádzajú ľudia, a to má tiež pozitívny efekt na domáce obyvateľstvo. Tretím pozitívnym efektom je, že návratnosť investícií nie je síce okamžitá, ale dosť rýchla. Treba zlepšiť kvalitu hotelov, infraštruktúru, ale návratnosť investícií je oveľa rýchlejšia ako míňať peniaze na lobovanie u médií alebo u politikov na západe. Myslím si, že je to dôležité, pretože investori sú ako všetci ostatní, ako barani a ovce. Máte jedného investora z desiatich, ktorý má nejakú víziu, a ktorý len nenasleduje ostatných. Ale 9 z 10 investorov len sledujú globálnu tendenciu. Ale verím, že na západe pochopíme, že treba rozdeliť riziko a investovať do reálnej ekonomiky.

(r)