Nórsky čínsky múr

Nóri, údajne geneticky najčistejší národ Európy, sa zrejme nechcú etnicky premiešať... V tejto škandinávskej krajine v médiách čerstvo odštartovala silná protiimigračná kampaň. Je zameraná hlavne na východoeurópske krajiny. Odtiaľ sa totiž do Nórska hlási najviac záujemcov o pobyt a prácu. Cieľom mediálnej kampane je bližšie predstaviť možným žiadateľom o „prichýlenie“ v Nórskom kráľovstve prísne nórske azylové zákony a presvedčiť touto cestou Východoeurópanov, aby radšej zostali doma. Podľa počtu populácie - štyri a pol milióna ľudí - je Nórsko menšie ako Slovensko, hoci geograficky asi 6,5-krát väčšie. To, čo však Slovákov a obyvateľov ďalších krajín strednej, východnej a juhovýchodnej Európy láka do Nórska, nie je deficit populácie, ale tamojšia vysoká životná úroveň, dobré zárobky a demokracia slušnosti či slušnosť demokracie. Ľudia z tejto časti Európy tiež dobre vedia, že najlepšou krajinou pre život je - rovnako ako vlani - práve Nórsko. Tvrdí to aspoň výročná správa Rozvojového programu OSN.

Po Saudskej Arábii a Rusku je Nórsko tretím najväčším exportérom ropy, z čoho - a ešte z ťažby zemného plynu - plynú do štátnej pokladnice aj najvyššie príjmy. Nemalé. Práve ceny ropy vlani udržali kráľovstvo bývalých Vikingov nad úrovňou svetovej ekonomiky prepadajúcej sa do recesie. Nórska vláda v tomto roku napríklad počíta s rozpočtovým prebytkom 128,8 miliardy nórskych korún (17,5 mld. USD).

Nórsko je vysokorozvinutou baštou kapitalizmu, so solídnymi základmi sociálneho štátu, kde sa zatiaľ celkom darí koexistencii slobodného trhu s intervenciami vlády do ekonomiky. Tak dobre, že Nóri si naposledy v novembri 1994 v referende neodsúhlasili podelenie sa o svoj blahobyt so zvyškom Európy. Teda Európskej únie. Už dvakrát si zaklopanie na bránu EÚ rozmysleli, a hoci v súčasnosti je Nórom EÚ čoraz sympatickejšia, neponáhľajú sa s pričlenením. O to viac sa náhlia s vyčlenením nás, potenciálnych uchádzačov, o kus nórskeho koláča blahobytu... Možno aj preto, že nezamestnanosť im narástla na „nevídaných“ 4,4 % a na budúci rok to vraj bude „až“ 4,6 %. Nezvyčajné na ich pomery. Aj to, že sa znižuje tohtoročná prognóza rastu - iba 1,1 %. Kým na jednej strane vláda v Osle sa chystá na úsporné opatrenia, na druhej strane chce ešte viac peňazí vliať do školstva a na vytváranie nových pracovných miest. To znie sympaticky nielen domácim Nórom, ale aj Východoeurópanom.

V Osle však chcú neželanú migráciu priškrtiť už od zárodku. Vláda pozýva a platí všetko zahraničným novinárom len preto, aby písali o Nórsku nie vždy v dobrom svetle, teda, aby zverejnili správy o tvrdej realite, ktorá tu čaká na žiadateľov o azyl - nepripravené azylové centrá a neochota prijímať neželaných cudzincov. Negatívnou reklamou k obrane svojich pozitív. Nórska vláda pod tlakom rozhorčenej domácej verejnosti nad falošnými uchádzačmi o azyl uvažuje o tom, že si zaplatí mediálnu kampaň v zahraničných médiách, aby bolo „odstrašenie“ azyluchtivých cudzincov ešte účinnejšie. Oslo v súčasnosti zamieta asi 80 % žiadostí uchádzačov o azyl, z ktorých veľká časť pochádza z východnej Európy a Balkánu. Nóri tým dávajú najavo, že nechcú ekonomických utečencov. Krajina poskytuje azyl iba v prípade politických, náboženských, etnických, sociálnych, ako aj humanitárnych dôvodov. Voči ostatným začína budovať „veľký čínsky múr“...

Iaromír Novák

-raster-

HDP: 143 mld. USD (2002)

HDP na osobu: 31 800 USD (2002)

Rast HDP: 1,1 % (predpoklad 2003)

Inflácia: 5,5 % (2003)

Miera nezamestnanosti: 4,4 % (2003)

O kvalite života

Nórsko sa stane prvou krajinou na svete, ktorá zakáže fajčenie v baroch a reštauráciách v celej krajine. Pasívne fajčenie údajne ročne zabije 350 až 550 nefajčiarov v Nórsku. Parlament v apríli tohto roku schválil toto nariadenie, avšak s ohľadom na fajčiarov (aby v zime nemuseli pri cigarete mrznúť vonku) zákaz posunul a zákon vstúpi do platnosti na jar 2004.

(TASR)