Reminiscencie 2000

Vzťahy mať motivačné a jasné

Pred členmi Hospodárskeho klubu (NEF) prezentoval svoje názory 3. júla 2000 na stav Slovenska a alternatívy ďalšieho vývoja líder Smeru Robert Fico. Jeho vystúpenie vyvolalo ohlas i dosť kritických slov. Zaujímavé je pristaviť sa pri vyslovených názoroch aj dnes, keď znovu patrí k postavám na politickej scéne, ktorá prinajmenšom znepokojuje.

...Slovensko v roku 2000 vidím už ako inú krajinu, ako to bolo v roku 1998 alebo 1994 či 1992. Hovorím o rokoch, keď som absolvoval volebné kampane a naozaj to môžem porovnávať. Platí, že politika sa nedá robiť pre 100 % obyvateľov Slovenska. Len tá politická strana bude na Slovensku úspešná, ktorá si správne určí cieľové skupiny a ich požiadavkám podriadi svoju politiku. Vo vnútornej politike vnímam dve základné priority. Prvou je nastolenie funkčného právneho štátu na Slovensku. Ťažko budeme hovoriť o funkčnej spoločnosti, pokiaľ nezabezpečíme vykonateľnosť súdnych rozhodnutí, pokiaľ aspoň trochu neobmedzíme korupciu. Preto hovorím aspoň trochu, lebo hovoriť o úplnom

odstránení korupcie

v priebehu dvoch-troch rokov je nezmysel. To je u nás už priam generačná záležitosť. Druhou prioritou sú podmienky a pravidlá hry pre rozvoj podnikania ako základ vytvárania alebo zabezpečenia hospodárskeho rastu. Domnievam sa, že politické strany, ktoré majú ambíciu vstúpiť do vlády po nasledujúcich parlamentných voľbách, predovšetkým musia pracovať na obraze SR, ktorý chcú dosiahnuť.

...Politik musí jasne povedať, kam ideme, čo chceme, čo budú priority, čo sa bude utlmovať, aký bude náš vzťah k vonkajším javom a záležitostiam, ktoré my v SR celkom neovplyvňujeme. Pokiaľ ide o ekonomické a právne nástroje novej vlády, nemám pocit, že by slovenská podnikateľská sféra chcela nadštandardné podmienky. Práve naopak, keď sa stretávam so zahraničnými podnikateľmi, hovorím im: Skúste prísť na Slovensko a podnikajte v tých podmienkach, v akých pracujú naši podnikatelia, možno za dva mesiace utečiete. Veď ak si zoberieme spôsob získavania finančných prostriedkov, platobnú neschopnosť, nefunkčnosť súdnictva a ďalšie problémy, a ak za týchto podmienok slovenskí podnikatelia

dokážu prežiť,

myslím si, že to dokazuje vysokú mieru ich životaschopnosti. Preto ani ich nároky na ekonomické a právne nástroje nie sú veľké. Čo teda žiada podnikateľská sféra? Po prvé rovnosť štátu a podnikateľa pred zákonom. Situácia si žiada určité motivačné faktory pre podnikateľskú vrstvu, a to je aj základom nášho programu. Smer bude podporovať 18-percentnú daň z príjmu. Máme analýzy, ktoré ukazujú, že sa netreba báť tohto prudkého zníženia. Sú krajiny, ktoré to urobili, a ukázalo sa, že to má pozitívny vplyv na hospodárstvo. Treba hovoriť o tom, že podnikatelia na Slovensku nie sú ani podvodníci, ani zlodeji a z tohto pohľadu k nim treba pristupovať. Aj preto sa domnievam, že im možno ponúknuť aj také motivujúce faktory, ako je zamestnávanie absolventov stredných a vysokých škôl za podmienky, že rok zamestnávatelia nebudú platiť odvody do fondov. Tým zabezpečíme aj nástup absolventa do zamestnania, jeho pracovné návyky, určitú kvalifikáciu, ktorá zabezpečí ďalšie zaradenie do pracovného pomeru. Teba navodiť rovnosť domáceho investora so zahraničnými. Ja som za vstup zahraničného kapitálu, ale my si ho nemôžeme kupovať. Ak porovnáme niektoré podniky, ktoré majú zahraničný kapitál, a tie s domácim kapitálom, tak je tu absolútna nerovnosť. Zoberme si len desaťročné

daňové prázdniny,

šesť korún za štvorcový meter, 10-tisíc mariek dotácie na jedno pracovné miesto od štátu. Problém zahraničných investícií v SR nespočíva v tom, že by nemali dobré podmienky. Tieto podmienky sú až nadštandardné, ak ich porovnávame s inými krajinami. Ak sa však stretávame so zahraničnými podnikateľmi, jasne hovoria, že nechcú a ťažko prídu na naše územie, pokiaľ tu bude taká veľká miera nestability a neistoty ako v súčasnosti. Pretože vidia, že zákon o veľkej privatizácii sa mení trikrát do roka. Vidia, že mnohé právne normy prechádzajú neuveriteľnými zmenami.

...Mnohí z vás sa pýtate: ak pristúpime na realizáciu rôznych pre ekonomiku motivujúcich faktorov, kde na to zoberieme potrebné finančné zdroje? Je jasné, že ak by sme išli trebárs na 18-percentnú daň z príjmu, môžeme hovoriť o určitom výpadku v štátnom rozpočte. Otázka teda znie, mať alternatívu, náhradu zdrojov. Tu by som sa rád zastavil pri sociálnej sfére, pretože dosť sa v súčasnosti zvýrazňuje jej význam pre hospodársku oblasť. V skutočnosti to môže platiť iba za podmienky, ak je sociálna sféra funkčná. Ale my sme urobili zo slovenskej sociálnej sféry teplú posteľ, v ktorej sa dobre leží. Navrhujem, urobme z nej trampolínu, ktorá jednoducho vyhodí každého, kto do nej padne! Vyhodí ho do zodpovednosti i možnosti nájsť si prácu, naspäť tam, kde sa opäť vráti do pracovného procesu. U nás je sociálna sféra považovaná za niečo, čo je veľmi výhodné.

...Na Slovensku sme začali privatizáciu strategických podnikov v takom rozsahu, ktorý tu ešte nebol. Pritom privatizácia strategických podnikov nemôže byť samoúčelná a mne sa niekedy zdá, že takou je. Preto sa domnievam, že ju treba prispôsobiť našim cieľom, teda tomu obrazu Slovenska, tej vízii, ktorú chceme dosiahnuť v priebehu niekoľkých rokov. Až na základe tejto vízie budeme vedieť odpovedať na otázku, ako privatizovať,

koľko privatizovať

a ako použiť získané finančné prostriedky. Ak pôjdeme opačne, bude to ekonomická tragédia. Dnes prichádza vláda s návrhom privatizovať 49 % SPP. Ale keď sa spýtam, prečo práve 49 %, tak na to už nevie nikto odpovedať. Preto si treba najskôr odpovedať na základné otázky: koľko zdrojov reálne potrebujeme na priority? Aké sú najefektívnejšie metódy privatizácie? Treba veľmi jasne povedať, že na Slovensku nemáme zabezpečené kontrolné mechanizmy privatizácie. Od roku 1998 sme nezmenili nič, pokiaľ ide o kontrolu privatizácie a týchto procesov vôbec. Pripravovaná privatizácia strategických podnikov sa uskutoční v tom istom korupčnom prostredí ako donedávna. A zatiaľ v oblasti korupcie na Slovensku nie je podstatný rozdiel, či sa píše rok 2000, alebo 1998.

...Treba zúžiť aj vládu. Počet ministrov sa nemôže prispôsobovať požiadavkám politických strán, ale efektivite vládnutia. Naša krajina nie je veľká. Ak ju prejdeme na aute za päť a pol hodiny a má 5,5 milióna obyvateľov, netreba prispôsobovať štátne orgány požiadavkám politických strán a ich konkrétnym ambíciám.

...Som pripravený prevziať osobnú zodpovednosť za úspech aj za neúspech Smeru. Ak bude Smer úspešný, tak som pripravený prevziať osobnú zodpovednosť za vývoj v krajine. Ak bude Smer neúspešný, viac ma v slovenskej politike neuvidíte.

(r)