Geneticky upravené organizmy

Povoleniu musí predchádzať prísne komplexné odborné posúdenie

Hoci diskusia o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) a genetických technológiách trvá v EÚ či v ďalších vyspelých krajinách sveta už niekoľko rokov, na Slovensku sa dostáva táto téma do centra pozornosti len sporadicky. Pritom naozaj ide o závažný globálny problém. Nielen environmentálny, ale aj ekonomický a sociálny. Nakladanie s GMO môže prinášať rôzne riziká, najmä z hľadiska zdravia ľudí a životného prostredia. Na druhej strane však prostredníctvom GMO možno dosiahnuť

vyššie výnosy

plodín, ich väčšiu odolnosť proti škodcom, suchu, chladu, vyrábať lacnejšie a účinnejšie lieky, a tým, samozrejme, prispieť k zlepšeniu životnej úrovne v najchudobnejších krajinách sveta. V krajinách EÚ do roku 1997 schválili 18 produktov GMO. Potom EÚ prikročila k moratóriu, ktoré sa nedávno skončilo. Následne, len pred niekoľkými dňami v Bruseli, príslušní ministri jednotlivých členských krajín schválili aj nové pravidlá označovania GMO. Na Slovensku zákon o používaní genetických technológií a GMO (nadobudol účinnosť 1. apríla 2002) jasne stanovuje, že každú žiadosť, týkajúcu sa používania genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, či už ide o používanie v uzavretých priestoroch s použitím ochranných opatrení alebo o zámerné uvoľňovanie bez použitia ochranných opatrení, musí posúdiť a schváliť ministerstvo životného prostredia. To zriadilo aj poradné orgány, v ktorých sú odborníci zo všetkých zainteresovaných rezortov. Vydanie povolenia nie je teda vecou jedného človeka. Povinné je už aj označovanie výrobkov, ktoré obsahujú GMO. Orgánom

štátneho dozoru

nad používaním genetických technológií a GMO je Slovenská inšpekcia životného prostredia. Z informácií, ktoré sa nám podarilo získať, vyplýva, že ministerstvo životného prostredia zatiaľ vydalo len jeden súhlas na dovoz zrna geneticky modifikovanej kukurice MON 810, určeného na ďalšie použitie v potravinách, krmovinách a na iné technické použitie. Bolo to po prvý raz v histórii, čo bol v SR vydaný súhlas na dovoz GMO. Konečnému verdiktu ministerstva však predchádzali analýzy a posudky odborníkov. V súčasnosti sú na stole kompetentných pracovníkov ďalšie žiadosti, ale tie sa týkajú len používania genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v uzavretých priestoroch s použitím ochranných opatrení. Rovnako v medzirezortnom pripomienkovom konaní je aj návrh na ratifikáciu Protokolu o biologickej bezpečnosti. O čo v ňom ide? Protokol je vlastne prvým vykonávacím dokumentom, ktorý nadväzuje na Dohovor o biologickej diverzite (čiže zachovaní druhovej pestrosti). SR sa na jeho príprave aktívne zúčastňovala od roku 1995, podpísala ho v roku 2000, ale dosiaľ ho neratifikovala. Podľa našich informácií do konca júna protokol ratifikovalo 50 štátov vrátane

EÚ ako celku

a medzinárodne vstúpi do platnosti v polovici septembra tohto roka, tri mesiace po tom, čo päťdesiata krajina uložila v New Yorku ratifikačnú listinu. Hlavným cieľom protokolu je prispievať k zabezpečovaniu primeranej úrovne ochrany v oblasti bezpečnej prepravy, narábania a využívania živých modifikovaných organizmov, ktoré sú výsledkom modernej biotechnológie. A to vtedy, ak môžu mať nepriaznivé vplyvy na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej rozmanitosti, alebo keď prichádzajú do úvahy riziká na zdravie ľudí či riziká súvisiace s prepravou cez hranice štátov. Z protokolu vyplývajú pre zmluvné strany viaceré záväzky. Týkajú sa najmä postupov pri vydávaní súhlasu na vývoz alebo dovoz GMO, uplatňovania mechanizmov, opatrení a stratégie na riadenie rizík súvisiacich s nakladaním s GMO, ale i dokumentácie, balenia, manipulácie a podobne. Po schválení vládou SR bude návrh predložený NR SR na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou. Ratifikácia protokolu, ku ktorej by malo dôjsť do konca tohto roka, si nebude vyžadovať žiadne dodatočné nároky na štátny rozpočet.

Zdena Rabayová