Svojho času lukratívna profesia

Slovenská vláda prinútila školy už dnes šetriť tak, že viac sa už nedá

História stredného odborného učilišťa odevného vo Vrbovom sa začala písať v školskom roku 1952-53, keď pri Trikote zriadili stredisko pracujúceho dorastu. Začiatky boli ťažké, chýbali priestory aj strojné zariadenia. Postupne sa škola pretvárala v súvislosti s rozvojom Trikoty, tá zabezpečovala praktickú výučbu, teóriu vyučovala učňovská škola v Piešťanoch. V roku 1972 došlo k rekonštrukcii základného závodu Trikota, pre školu vyčlenili vlastné priestory, a tak sa dostala do siete stredných učilíšť ako samostatný organizačný útvar podriadený námestníkovi národného podniku Trikota. Škola zvýšila počet učebných odborov, navštevujú ju nielen dievčatá, ale vďaka odborom ako mechanik odevných i pletiarskych strojov, farbiar, nastavovač a iné, aj chlapci. Škola prešla viacerými organizačnými zmenami a zriaďovateľskými pôsobnosťami až do dnešnej podoby. Príspevkovú organizáciu s právnou subjektivitou zriaďuje Trnavský samosprávny kraj. Vo funkcii riaditeľa pôsobí druhý rok Ing. Anna Halamová, ktorá ju prevzala z funkcie zástupkyne riaditeľa. „Učilište navštevuje takmer

dvesto žiakov

a okrem odevníctva je zamerané aj na služby. Študijné odbory operátor a operátorka odevnej výroby a kozmetička končia štvorročný študijný odbor maturitnou skúškou s výučným listom, do trojročných učebných odborov patrí krajčír so zameraním na dámske odevy, pletiarka, mechanik-opravár so zameraním na stroje a zariadenia na opravu šijacích strojov, žehliacej a strihacej techniky a odbor kaderník, ktorý navštevujú aj chlapci. V súčasnosti na škole existuje aj dvojročné nadstavbové denné štúdium pre absolventov trojročných učebných odborov so zameraním na odevníctvo a podnikanie v remeslách a službách a v budúcnosti by sme chceli do siete zaradiť aj ďalšie nové učebné odbory, už v novom školskom roku 2003/04 to bude odbor kozmetička. Požiadali sme tiež o zaradenie do siete odbor organizačný pracovník, podľa nás pre prax veľmi potrebný, ako sme si overili u viacerých obchodných reťazcov pri získavaní podporných stanovísk. Kaufland dokonca ponúkol zabezpečiť pre nich aj odborný výcvik.“

Škola poskytuje žiakom ubytovanie a celodennú stravu, pracovné odevy a obuv zdarma, ale aj preventívne zdravotné prehliadky, vlastné priestory kaderníctva umožňujú poskytovanie služieb aj verejnosti. Zaujímavosťou školy je možnosť získania certifikátu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorý dostanú najschopnejší a najtalentovanejší maturanti. Certifikát ich potom oprávňuje k pracovnému uplatneniu v krajinách EÚ, ale aj naopak,

zahraničné firmy,

ktoré podnikajú na Slovensku, uprednostnia držiteľov certifikátov SOPK. Škola zaznamenáva aj úspechy na rôznych súťažných prehliadkach. Modely SOU odevného vo Vrbovom získali ocenenie na XI. ročníku JUVYR 2002 v kategórii krajčír-krajčírka a na nitrianskej výstave Mladý tvorca, kde sa umiestnili ako prví v kategórii Koža, obuv a odevníctvo. Tak ako všetkým stredných školám v tomto roku život skomplikoval nový systém prijímacích skúšok a vo Vrbovom nevedia spresniť, koľko žiakov do školy v septembri nastúpi a od toho sa odvíja personálne zabezpečenie pedagogických pracovníkov i majstrov odborného výcviku. „Postavenie školy sa zmenou zriaďovateľov i vývojom nezmenilo, zmenilo sa hlavne financovanie. Máme štyri budovy, ich réžia je veľká a keďže ich máme v majetku, musíme sa o ne starať. Preto okrem financií, ktoré dostávame na žiaka, hľadáme aj mimorozpočtové zdroje. Poskytujeme rôzne služby, zákazkové šitie, ponúkame prenájmy na spoločenské akcie i priestory podnikateľom, ubytovanie počas celého roka v domove mládeže. Okrem toho

veľmi šetríme

vo všetkých oblastiach, viac sa už hádam ani nedá,“ hodnotí kritickú situáciu v oblasti financovania riaditeľka školy. Aké je uplatnenie absolventov školy? „Keď si prezeráte inzeráty a ponuky úradov práce, neustále sledujete dopyt po profesii krajčírka. Problém spočíva v nezáujme o túto profesiu zo strany rodičov, ktorí deti nemotivujú. Zdá sa im byť neatraktívna. Na druhej strane si však ani ku kvalitným vyučeným krajčírkam nevedia vypestovať vzťah a hlavne ich nevedia ohodnotiť majitelia odevných firiem. Preto absolventky radšej ostanú na podpore, predpokladám, že viac ako 50 % z nich ide robiť do zahraničia au-pairky a ku svojej profesii sa už nevrátia. To však nie je len problém tejto profesie, každý sleduje len krajčírky. Myslím, že podobne sú na tom aj napríklad kuchári. Je to začarovaný kruh. Keby podnikatelia zvýšili platy, neplnili by limity zahraničných odberateľov a tí by sa vybrali na východné trhy. Keby bol ten kruh rozseknutý a na Slovensku by fungovala normálna trhová ekonomika, učeň by bol vážený tak, ako je to všade vo svete.“

Zora Petrášová