Hnedý trpaslík žiari - veda

Vo vzdialenosti 180 svetelných rokov od Slnka objavili astronómovia pomocou röntgenového observatória Chandra kozmického exota. Ide o mladého hnedého trpaslíka, ktorý obieha okolo dvojhviezdneho systému. Zaujímavé na ňom je to, že v röntgenovom svetle žiari tak jasno ako naše Slnko, hoci je oveľa menší.

Hnedým trpaslíkom sa hovorí aj „obmedzené hviezdy“. Hoci sú podstatne väčšie ako planéty, spodná hmotnostná hranica je 12-násobok hmotnosti Jupitera, nemajú dostatok hmoty na to, aby sa v ich jadre začala pre hviezdy charakteristická jadrová syntéza. Pre absenciu tohto zdroja energie sú hnedí trpaslíci zvyčajne relatívne chladní a tmavší, čo sťažuje ich hľadanie.

Medzinárodný tím astronómov pod vedením Yohka Tsuboia z univerzity v Tokiu využil pri svojich pozorovaniach jednu zvláštnosť mladých hnedých trpaslíkov. Podobne ako ich väčší príbuzní majú aj oni v začiatkoch svojej miliardy rokov trvajúcej existencie silné magnetické polia. Tieto môžu zohriať korónu, vrchnú vrstvu atmosféry hnedého trpaslíka, na niekoľko miliónov stupňov Celzia, pri ktorej začne emitovať röntgenové žiarenie.

Tento efekt pomohol Tsuboiho tímu objaviť malého hnedého trpaslíka. Hmotnosť objektu s označením TWA 5B sa odhaduje na 15- až 40-násobok masy Jupitera. V súhvezdí Hydra obieha trpaslík dvojhviezdny systém TWA 5A, ktorý tiež emituje röntgenové žiarenie.

Napriek tomu, že TWA 5B obieha okolo obidvoch hviezd po veľmi tesnej dráhe (menej ako trojnásobok vzdialenosti Pluto - Slnko), podarilo sa vďaka ostrému „zraku“ observatória Chandra obidva zdroje žiarenia od seba odlíšiť.

„Tento hnedý trpaslík žiari v röntgenovom svetle tak jasno ako naše Slnko, hoci má 50-krát menej masy,“ povedal Tsuboi. Je preto možné, že aj veľké planéty vo svojej mladosti emitujú röntgenové žiarenie. Astronómom by sa tak otvorili nové možnosti pozorovania planét za hranicami nášho slnečného systému.

Tieto vzdialené objekty nazývané exoplanéty sa zatiaľ nedajú pozorovať priamo ďalekohľadmi, pretože sa strácajú vo svetle hviezdy, okolo ktorej obiehajú. Keby však prišlo na pomoc röntgenové žiarenie, vedci by mali v teleskopoch Chandra a XMM Newton k dispozícii dva najvýkonnejšie nástroje, ktoré ponúka moderná astronómia.

( hy)