Kedy môžem uplatniť stratu?

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Som podnikateľ fyzická osoba, účtujem v sústave jednoduchého účtovníctva. Začal som podnikať koncom roku 2002, vykázal som stratu vo výške 6300 Sk. Kedy a ako môžem túto stratu uplatniť?

- Ide zrejme o daňovú stratu, ktorú definuje zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP) v § 5 ods. 3 ako situáciu, keď príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo príjmy z prenájmu sú nižšie ako výdavky na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. V zdaňovacom období, keď daňovník vykáže daňovú stratu, nevzniká mu daňová povinnosť. Ďalšie narábanie s daňovou stratou upravuje § 34 ods. 2 ZDP. Ustanovuje, že od základu dane možno odpočítať daňovú stratu, ktorá vznikla naviac v troch zdaňovacích obdobiach bezprostredne predchádzajúcich obdobiu, v ktorom daňovník vykázal po tejto strate (úhrne strát) kladný základ dane, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Má to podmienku, že suma rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate bude investovaná na obstaranie hmotného investičného majetku do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet pomernej časti straty. Ak vznikne daňovníkovi ďalšia daňová strata, nemožno ju už od základu dane odpočítať.

V treťom až piatom roku odpočtu straty sa zníženie základu dane o pomernú časť straty vykoná rovnomerne, najviac však do sumy vykázaného základu dane prevyšujúceho 150-tisíc Sk. Ak vykázaný základ dane sa rovná alebo je nižší ako 150-tisíc, nárok na odpočet pomernej časti straty zaniká.

Z nasledujúcich odsekov pre konkrétny prípad je významné ešte ustanovenie ods. 4, podľa ktorého na určenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 2 platia ustanovenia § 23 až 33 ZDP a daňová strata sa neupravuje okrem iného o položky, o ktoré možno znížiť základ dane z dôvodu vymedzených výdavkov na reklamu (§ 34 ods. 1 ZDP), o položky výdavkov na dary (§ 12 ods. 10 ZDP) a okrem toho sa neupravuje o príjmy, ktoré daňovník účtuje a sú zdaňované osobitnou sadzbou dane (§ 36).

V konkrétnom prípade, keď bola vykázaná daňová strata v roku 2002 musí daňovník počkať, či v roku 2003 vykáže základ dane alebo ďalšiu daňovú stratu. Ak by bol rok 2003 stratový, potom by to bolo druhé za sebou idúce stratové obdobie a straty by bolo možné kumulovať. Rovnako to platí o roku 2004.

Daňovník môže začať uvažovať o odpočítavaní daňovej straty prvý raz v období, keď dosiahne základ dane, teda príjmy podliehajúce dani budú vyššie ako výdavky na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Treba zdôrazniť, že odpočítavanie daňovej straty nie je povinné (zákon používa dikciu „možno odpočítať“) a daňovník sa teda môže rozhodnúť, či bude stratu za predchádzajúce obdobie či súčet strát za najviac tri predchádzajúce obdobia odpočítavať. Ak sa však rozhodne pre odpočítavanie, potom s ním musí začať v období, ktoré bezprostredne nasleduje po období, keď bola vykázaná strata či skončila postupnosť najviac troch stratových období.

Strata, prípadne kumulovaná strata sa rozdelí na päť rovnomerných dielov a každý z týchto dielov možno odpočítať v piatich po sebe nasledujúcich obdobiach, pravdaže, ak sa dosiahne prebytok príjmov nad výdavkami. Ďalšou podmienkou je, že daňovník musí sumu rovnajúcu sa odpočítavanej strate investovať na obstaranie hmotného investičného majetku. Pojem „hmotný investičný majetok“ bol zahrnutý do § 34 ods. 2 ZDP dodatočne novelou č. 466/2000 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2001. Ide o pojem používaný vo vykonávacích predpisoch o účtovníctve, ktoré platili do konca roka 2002.

Rozdiel medzi pojmom „hmotný majetok“ definovaný v § 26 ZDP a „hmotný investičný majetok“ definovaný v postupoch účtovania pre podnikateľov v sústave podvojného účtovníctva (Opatrenie MF SR č. 3177/1998-KM v znení neskorších predpisov) bol najmä v tom, že podvojné účtovníctvo považovalo za hmotný investičný majetok aj drobný hmotný investičný majetok, ktorým sú samostatné hnuteľné veci, ktorých ocenenie je nižšie ako limit stanovený pre hmotný majetok v § 26 ods. 2 ZDP, pokiaľ doba ich použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.

Túto zložku majetku postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov (Opatrenie MF SR č. 65/396/1994 v znení neskorších predpisov) nevymedzovali a predmety, ktoré neplnili cenové kritérium sa považovali za zásoby. Táto skutočnosť spôsobovala problémy najmä malým podnikateľom, ktorí mali pomerne nízke straty, napriek tomu pri ich odpočítavaní museli preukázať obstaranie pomerne drahých vecí (s obstarávacou cenou do konca roku 2002 20-tisíc Sk). Od 1. 1. 2003 platí nový zákon o účtovníctve (č. 431/2002 Z. z.) a s ním aj nové vykonávacie predpisy pre sústavu jednoduchého i podvojného účtovníctva.

V nových vykonávacích predpisoch k zákonu o účtovníctve (Opatrenie MF SR - číslo 23054/2002-92 pre sústavu podvojného účtovníctva a Opatrenie MF SR - číslo 23586/2002-92 pre sústavu jednoduchého účtovníctva ) bol pojem „investičný majetok“ nahradený pojmom „dlhodobý majetok“ a pre obe sústavy bola táto zložka majetku rovnako vymedzená. To znamená, že aj v sústave jednoduchého účtovníctva hmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume podľa § 26 ods. 2 ZDP alebo je nižšie, možno zaradiť do dlhodobého hmotného majetku, ak doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok. Daňovník, ktorý bude odpočítavať pomerne nízku stratu bude teda môcť splniť podmienku „investovania“ aj nákupom lacnejších vecí.

Ing. Tatjana Pecháčová