ROZDIELY CENY PRÁCE

Vidinu omnoho väčšej možnosti uplatnenia sa v živote nesporne považuje mnoho ľudí, predovšetkým tých mladých, za najväčší plus integrácie našej krajiny do Európskej únie (EÚ). Napriek tomu, že počas určitého preklenovacieho obdobia budú princípy jednotného trhu, voľného pohybu osôb, ako aj iných relevantných princípov zavádzané postupne a v prvých rokoch budú obmedzovať naše možnosti zamestnať sa v terajších členských štátoch, trh práce rozšírenie únie výrazne ovplyvní. Jednoznačným dôvodom sú priepastné rozdiely v nákladoch na prácu medzi krajinami EÚ a kandidátskymi krajinami. Podľa údajov zverejnených štatistickým úradom Európskej únie Eurostat náklady na hodinu práce v Bulharsku sú pre tamojšie firmy 21-krát lacnejšou záležitosťou ako vo Švédsku. Hoci jedna hodina práce stojí českú firmu 3-krát viac ako bulharskú, ešte stále je to iba sedmina zo mzdových nákladov švédskej firmy. Hodinové pracovné náklady pritom u našich západných susedov prevyšujú kandidátsky priemer, ktorý sa pohybuje na úrovni 147 Sk, približne o 13,6 %. Priemer európskej pätnástky predstavuje takmer 940 Sk. Náklady na jedného zamestnanca stoja našu firmu jednu devätinu z toho, čo musí zaplatiť švédsky zamestnávateľ. Škandinávia spolu s Nemeckom a Francúzskom stoja na čele rebríčka pracovných nákladov na pracovníka v rámci EÚ. Rebríček uzatvára Grécko a Portugalsko, ktorých náklady dokonca „podliezajú“ úroveň budúceho člena - Cyprusu. Najlacnejšia pracovná sila je v Bulharsku, Rumunsku, Litve a Lotyšsku.

Nezanedbateľné sú aj rozdiely medzi časom stráveným v práci u obyvateľov jednotlivých štátov. V tomto smere držia rekord Íri, ktorí odpracujú až 160 hodín za mesiac, naopak vo Francúzku stačí odpracovať 134 hodín. Priemer medzi kandidátskymi krajinami dosahuje úroveň 150 hodín za mesiac, čo je takmer o 8 hodín viac ako u súčasných členov EÚ.

Tieto priepastné rozdiely vzbudzujú obavy niektorých členov, pretože rozšírenie môže mať na ich podmienky na trhu práce zásadný vplyv. Týka sa to predovšetkým krajín susediacich s kandidátmi, predovšetkým Nemecka a Rakúska. Predpovede nemeckého Ústavu stredného stavu (Mittelstandinstitut) naznačujú, že po následnom rozšírení klesne v Nemecku počet slušne platených miest o 2 mil. a krajina príde o 250 tis. firiem. Dôvodom by malo byť 100-kilometrové pásmo lacnej konkurencie pozdĺž hranice s Poľskom, ako aj Českou republikou. Oveľa pozitívnejšie však celú situáciu odhadujú nemeckí podnikatelia pôsobiaci v danej oblasti. Odhadujú rýchle vyrovnanie nákladov či už v oblasti služieb, alebo tých mzdových a od rozšírenia si sľubujú tiež mnohé výhody. Podnikatelia sú presvedčení, že poľských zamestnávateľov bude tlačiť k dvíhaniu miest pravdepodobná strata zamestnancov, ktorí sa budú cítiť podhodnotení a v blízkom okolí si budú vedieť zohnať lepšie platenú prácu. V tejto súvislosti je tiež nutné podotknúť, že v pohraničných oblastiach sa už dlhší čas zmazávanie hraníc uskutočňuje.

Ľubica Martauzová