Hospodársky denník
USD36,549 Sk
EUR42,018 Sk
CHF27,149 Sk
CZK1,312 Sk
  Utorok  29.Júla 2003

Pokiaľ neprídu eurofondy

Výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií pred štartom

Posilnenie administratívnych kapacít v rezortoch zodpovedných za využívanie fondov Európskej únie je cieľom návrhu na zmenu počtu zamestnancov aj v rezorte ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT). Požiadavku zvýšiť počet euroúradníkov o vyše tisíc opakovane vyslovili inštitúcie EÚ. Vzhľadom na kvalifikačné predpoklady, ktoré musí zamestnanec pracujúci s fondmi spĺňať, bolo však ťažké získať vhodných zamestnancov do štátnej správy. Na základe vládou s pripomienkou schváleného návrhu sa preto zvyšujú mzdové prostriedky pre takýchto zamestnancov, s cieľom zvýšiť ich motiváciu a naplniť tak administratívne kapacity v rezortoch, ktoré sú zahrnuté do procesu prípravy na využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ. Stav zamestnancov rezortu dopravy sa zvýši o dvanásť pracovníkov implementačnej agentúry ISPA na Slovenskej správe ciest (SSC), sektorového splnomocnenca (SAO) a jeho zástupcu. Zamestnanci implementačnej agentúry ISPA na SSC vzniesli následne požiadavku, aby boli zahrnutí do uznesenia, vzhľadom na nízke

mzdové limity

a z toho vyplývajúcu častú fluktuáciu zamestnancov. MDPT uznalo túto požiadavku za oprávnenú, keďže implementačná agentúra ISPA pripravuje a realizuje veľké infraštrukturálne projekty pre financovanie z predvstupových fondov EÚ. Zároveň rovnaká činnosť sa od nej očakáva aj v oblasti povstupových fondov EÚ. Po zvýšení bude v rezorte celkom 38 zamestnancov zodpovedných za čerpanie fondov EÚ, z toho k 1. aprílu 2003 bolo obsadených celkom 21 miest. Problematiku využívania fondov z EÚ na spomínanom ministerstve dopravy sleduje aj zástupca riaditeľa sekcie európskej integrácie a zahraničných vzťahov Ing. Juraj Tkáč, ktorý v tejto súvislosti hovorí: „V uplynulých rokoch sme sa využívaním možností pomoci programov ISPA a PHARE orientovali najmä na získavanie finančných prostriedkov na investičné projekty. Doteraz sme pre Slovensko získali vyše 170 mil. EUR na štyri veľké dopravné projekty. Je to predovšetkým výstavba diaľnice D 61 Viedenská cesta - Prístavný most a tri železničné úseky, ktoré sa modernizujú na hodinovú rýchlosť 160 km na trati Bratislava - Piešťany“. V súčasnosti sa na MDPT zameriavajú predovšetkým na prípravu projektov pre štrukturálne fondy a Kohézny fond. Medzi prvými bude do štrukturálnych fondov zaradený projekt modernizácie železničnej trate Zvolen - Banská Bystrica, Piešťany - Nové Mesto nad Váhom,

peronizácia staníc

v Prešove a Poprade atď. J. Tkáč akcentoval predovšetkým diaľničné a cestné projekty: „Nikto nepochybuje o dôležitosti výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. Preto sa príprave týchto projektov aj adekvátne venujeme. Napríklad infraštruktúrny cestný projekt Mengusovce - Jánovce bude finančne celý zabezpečený z prostriedkov EÚ. Pripravujeme aj cestné projekty Žarnovica - Šášovské Podhradie, Ožďany a Poprad - Matejovce. Pre projekty Prešov - Svinia a Rudno - Žarnovica už je schválená pôžička od Európskej investičnej banky. V prípade možnosti čerpať zdroje z EÚ sa sústreďujeme aj na leteckú dopravu, najmä na nákup zabezpečovacích systémov pre jednotlivé letiská. Okrem toho očakávame aj čerpanie zdrojov zo Schengenského prechodného fondu, kde nie je potrebné spolufinancovanie zo strany SR. „Všetkých kompetentných potešila minulotýždňová správa o možnosti využívať pri financovaní veľkých projektov služby Európskej investičnej banky. Tá by mala Slovensku požičať najmä na

výstavbu diaľnic

a rýchlostných komunikácií do času, kým ich výstavbu nerefunduje Brusel z eurofondov. Financie z EIB sú najlacnejšie peniaze, aké sa dajú získať, pretože úver sa môže splácať 30 až 35 rokov pri relatívne nízkom úroku. Jediná nevýhoda pôžičiek z EIB bola spojená s tým, že všetky garancie štátnych úverov idú priamo do štátneho dlhu, pričom je tendencia znižovať štátny dlh. Ministerstvo financií však zmenilo názor a diaľnice už možno kofinancovať za využitia prostriedkov z Európskej investičnej banky.

Jozef Kunik

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.