Výsledky má v rukách vláda

Témou 102. podujatia Občianskeho združenia Hospodársky klub (NEF) 18. septembra roku 2000 bol stav a perspektívy automobilového priemyslu na Slovensku. Výrobcovia a dovozcovia automobilov - predstavitelia Združenia automobilového priemyslu SR na ňom prezentovali nielen vývoj v tomto odvetví za posledné roky, ale hovorilo sa najmä o problémoch, ktoré ho brzdia v dosahovaní ešte lepších výsledkov. Ing. Jozef Uhrík, prezident Združenia automobilového priemyslu SR, sa zameral na ďalší osud rezortu a zazneli aj tieto úvahy. V uplynulých rokoch automobilový priemysel nahradil výpadok z odvetví strojárstva, mobilnej a špeciálnej techniky a v súčasnosti plní funkciu konverzného programu slovenského strojárstva. Na začiatku 90. rokov sme si museli zodpovedať otázku ako nahradiť výpadok špeciálnej techniky, ktorej výroba sa dovtedy solídne rozvíjala a v prepočte na dnešné objemy predstavovala takmer 100 mld. Sk produkcie ročne. Niekoľkí nadšenci, ktorí sme boli pri riešení kritickej situácie BAZ Bratislava, sme prišli k jednoznačnému záveru, že ak problém rozvoja automobilového priemyslu chytíme

pevne do rúk,

máme na to, aby sme týmto odvetvím aspoň čiastočne eliminovali výpadky strojárstva. Boli sme si vedomí toho, že takýto projekt sa nemôže zrodiť len individuálnou akciou jednej firmy, ale musí byť vyriešený v širších súvislostiach. Preto sme podchytili iniciatívu niekoľkých organizácií, ktoré vtedy fungovali vo federálnom automobilovom priemysle a v roku 1993, po osamostatnení SR, sme sa veľmi rýchlo zorganizovali. Združenie automobilového priemyslu SR v období svojho založenia predstavovalo súbor štrnástich organizácií. Postupne, vďaka vyvíjanej iniciatíve, pribúdali ďalšie a ďalšie. V súčasnosti máme 115 členských organizácií vrátane 35 dovozcov automobilov, 9 dovozcov výrobcov motocyklov a 9 kolektívnych organizácií. Dnes predstavuje Združenie automobilového priemyslu SR nielen doma, ale aj v rámci medzinárodnej OICA, ktorá združuje výrobcov zo 47 krajín sveta, najintegrovanejšiu organizáciu strednej a východnej Európy. Naším hlavným cieľom bolo podchytiť možnosti firiem a vytvoriť predpoklady na začlenenie sa do globalizačného procesu, do nadnárodných štruktúr a fungovať hlavne v subdodávateľskom priemysle. Popri technických oblastiach, ako je presun informácií, organizácia v oblasti kvality a certifikácie, auditu podľa najvyšších európskych a svetových štandardov, sme sa sústredili na výchovu našich manažérov. Preto sa

otázka vzdelania

a školenia stala jednou z rozhodujúcich aktivít ZAP SR. Postupne sa vyvinula činnosť, ktorá súvisí s podnecovaním a iniciovaním rozvoja subdodávateľskej základne. V neposlednom rade sme dosiahli pod kuratelou ZAP SR aj úspechy vo výstavníckej činnosti. Tým najväčším je to, že vo veľmi krátkom čase sme sa s naším Nitrianskym autosalónom dostali do oficiálneho kalendára OICA. Keď si uvedomíme, že napríklad v tomto roku je len 16 svetových autosalónov zaradených do tohto kalendára, od Ameriky až po Tokio, a Nitra je medzi nimi, tak je to úspech našej organizácie. V roku 1999 dosiahol odbyt členských organizácií ZAP SR vyše 151 mld. Sk, čo je viac ako 19 % HDP. Medziročne tento ukazovateľ vzrástol o viac ako 10 mld. Sk. Výsledky prvého polroku 2000 naznačujú, že situácia sa ešte zlepší. Len napríklad vo Volkswagene Slovakia sme za toto obdobie dosiahli viac ako 63 % minuloročného obratu. Export členských organizácií ZAP SR dosiahol v roku 1999 viac ako 95 mld. Sk, čo je 22,6 % z celého exportu krajiny. Vývoj v roku 2000 opäť naznačuje zlepšenie situácie. Pri pasívnej bilancii zahraničného obchodu Slovenska za rok 1999, ktorý bol mínus 45,7 mld. Sk, členské firmy ZAP SR dosiahli

aktívne saldo

takmer 10 mld. Sk s tým, že kompenzovali 21,5 mld. Sk dovozu automobilov na Slovensko. To znamená, že bez dovozu, zo samotnej výroby, je pozitívne saldo viac ako 30 mld. Sk. Automobilový priemysel tak plní úlohu strategického odvetvia v našom štáte. Už dnes verím, že do roku 2010 vytvorí aj popri dovoze, ktorý môže narastať, aktívne saldo viac ako 50 mld. Sk. V členských organizáciách združenia pracuje dnes viac ako 45-tisíc pracovníkov. Priemerná mzda vzrástla z 5450 Sk v roku 1993 na viac ako 11 200 Sk v roku 1999. To je takmer o 1000 Sk viac ako priemer v celej SR. Pritom je veľmi dôležité, že tento vývoj je zdravý, pretože nárast miezd za uvedené obdobie bol 241 %, ale produktivita práce vzrástla o 338,9 %. Samozrejme, že „lokomotívou“ tohto diania je Volkswagen Slovakia. V tomto roku chceme pôvodný plán výroby dotiahnuť až na 180-tisíc vozidiel ročne. Súčasne nás mrzí, že výroba malých úžitkových automobilov a vôbec úžitkových automobilov, ktoré boli kedysi doménou slovenského automobilizmu, za posledné obdobie klesla. Verím však, že pri súčasnom oživovaní autobusovej výroby sa odkrývajú možnosti zvýšenia výroby úžitkových automobilov, najmä po zapojení sa do medzinárodnej deľby práce. Pri osobných automobiloch môžem ubezpečiť, že vo VW Slovakia a v subdodávateľských firmách prebieha rozsiahla investičná výstavba. Len v priemyselnom parku, ktorého založenie sa očakáva na Záhorí, bude viac ako dvanásť zahraničných firiem. Vzhľadom na napätie v oblasti

trhu práce

na strednom a východnom Slovensku sa však musia etablovať aj východnejšie. V súčasnom období v SR rastie význam dodávateľského priemyslu pre automobilky. Keď v roku 1994 predstavovali subdodávky do automobilového priemyslu ani nie 3,5 mld. Sk, tak v minulom roku dosiahli dodávky komponentov pre 26 automobiliek viac ako 31 mld. Sk. To znamená niekoľkonásobný nárast a ja som presvedčený, že v tomto trende budeme pokračovať ďalej. Faktom je, že do koncernu Volkswagen smeruje viac ako 46 %, je to dané nárastom značky Volkswagen a nejde len o fabriku v Bratislave, ale o dodávky pre ďalších päť závodov v Európe. Ukazuje sa teda, že orientácia na subdodávateľský priemysel bola rozumná, a tým, že sme za posledné roky podchytili túto aktivitu, dosiahli sme tieto dobré výsledky. Rozvoju dodávateľského priemyslu veľmi pomôžu dva až tri priemyselné parky, ktoré s rozvojom našej fabriky musia vzniknúť. Tým dodávateľský priemysel v najbližších rokoch bude znamenať rozhodujúcu exportnú položku. Opatrenia, ktoré za posledné roky musela prijať vláda na zabezpečenie rovnovážneho stavu v hospodárstve, poznačili aj automobilový trh. Len od roku 1998, keď sa predalo asi 69-tisíc osobných vozidiel, zaznamenávame ustavičný pokles. Minulý rok nedosiahol predaj ani 58-tisíc kusov a v tomto roku existujú dva výhľady: pesimistický - 52-tisíc a optimistický - 59-tisíc. Ani jeden nie je potešiteľný, lebo automobilový park v SR starne. Už dnes presahuje

priemerný vek

vozidla 13 rokov a pri takomto tempe obnovy by sa neznižoval, ale predlžoval, čo je z každej stránky neprijateľné. Preto si myslím, že prezentovať automobil ako luxusný prostriedok je veľký omyl. Naopak, popri bytovej otázke je problematika mobility pracovných síl pre ekonomiku veľmi dôležitá. A zatiaľ nikto nevymyslel lepší prostriedok, ako je automobil. Podľa našich analytikov pokles predaja automobilov o 10-tisíc kusov, ktorý v SR nastal, znamenal pre štátny rozpočet stratu viac ako 2 mld. Sk. V tejto situácii sa núka otázka, ako dosiahnuť rast v tejto oblasti aj v podmienkach zvýšených cien pohonných látok? Napríklad daň z benzínu a nafty, keď sme ju prepočítali pri 7,5-litrovej spotrebe benzínu, účastník cestnej premávky zaplatí na 100 km 83 Sk a pri nafte je to viac ako 70 Sk. To sú údaje, ktoré nabádajú k zmene. Isteže, nebude radikálna, ale treba pripraviť analýzu, podľa ktorej by sa mohla vytvoriť trajektória postupného vývoja, ktorý by znamenal želateľný zvrat. Mal by spočívať v tom, že pri menšom percentuálnom zisku z objemovej jednotky pohonných látok sa zvýši ich

celkový predaj

a z neho by štát mohol získať solídne prostriedky. Automobilový priemysel je strategické odvetvie, ktoré dosiahlo za uplynulé roky výborné výsledky. Ak bude tento vývoj pokračovať, automobilový priemysel môže byť dlhodobo stabilizujúcim faktorom slovenskej ekonomiky. Stáva sa základom strojárskeho odvetvia, čím sa priraďujeme k moderným štátom.

(r)