Zmýlite sa, dostanete pokutu, zmýli sa minister, zvýši dane

Koncom minulého týždňa sa poslucháči spravodajstva dozvedeli jednu zlú a jednu dobrú správu. Najprv tá zlá. Parlament schválil prvý zo zákonov daňovej reformy, ktorým sa podľa očakávania zvyšujú spotrebné dane. Súčasne sa poponáhľal schváliť zvýšenú sadzbu DPH na všetky tovary základnej potreby. Možno napokon žiť bez cigariet a piva. Možno obmedziť rekreačné využívanie automobilu. Nemožno však zastaviť dopravu v štáte. A nemožno prestať jesť chlieb, zemiaky, nemožno prestať kúriť a umývať sa. Vlastne možno, dokázali to vo vojne občania obliehaných miest, dokázali to obete živelných katastrof. Náš občan zatiaľ ťažko hľadá dôvod, prečo by si mal zvykať na takýto režim. Daň z pridanej hodnoty patrí k tzv. obratovým daniam. Pred 60 rokmi sme sa učili nesporne z kapitalistickej učebnice finančnej vedy: „Z hľadiska únosnosti osobnej a vecnej neobstojí obratová daň pred kritikou a nemôže mať miesto v normálnej daňovej sústave. Je zjavom mimoriadnej núdze verejných financií, najmä v dobe povojnovej.“ Časy sa zmenili. Všetko, čo občan získa svojou činnosťou (vrátane nakladania s majetkom) sa zdaní najmenej dvakrát: raz, keď príjem získa (priamou daňou - teraz u nás daňou z príjmov) a druhýkrát, keď ho použije (nepriamou daňou - teraz u nás spotrebou daňou a daňou z pridanej hodnoty). Ak všetko nestroví, ale ušetrí, môže byť ešte postihnutý majetkovou daňou (u nás zatiaľ daň z nehnuteľností, ale kto vie, už tu raz bola povinnosť pre všetkých podať majetkové priznanie). Takýto systém daní

majú aj inde,

ale zvyšovanie podielu nepriamych daní na príjmoch štátu oproti priamym daniam čosi o núdzi verejných financií naznačuje. Nesporným faktom je, že nepriama daň sa inkasuje veľmi ľahko, podstatne ľahšie ako priame dane, kde štát musí čakať, kým daňovník daň vypočíta a podá priznanie, potom musí kontrolovať, či daň vypočítal správne a či ju odviedol, ak ju neodviedol, musí ju vymáhať hoci aj exekúciou a napokon sa starať, aby prípadný exekvovaný majetok premenil na peniaze. Aké je to jednoduché s nepriamymi daňami. Daň pre štát (bezplatne) zinkasuje každá mliekarka, ktorá predá občanovi rožok, každý trafikant, ktorý mu predá noviny a cigarety, každý remeselník, ktorý mu opraví omietku, elektráreň, benzínová pumpa... Nezaplatíš - nedostaneš tovar, vypneme ti prúd. Štát sa už viackrát priznal, že nedokáže inkasovať miliardové daňové nedoplatky (dane, o ktorých sa vie, lebo boli priznané) a nedokáže ani odhaliť dane, ktoré sa mali vypočítať a nevypočítali sa (a teda neboli priznané). V starej učebnici finančnej vedy sa dočítame, že štát daňovým bremenom spôsobuje občanovi škodu, ale za to má občan poberať od štátu úžitky, medziiným aj také, že štát sa bude starať, aby zákonom ustanovené dane aj všetci povinní štátu

riadne odviedli

a štát ich mohol použiť na také služby občanovi, ktoré nie je možné zabezpečiť individuálne. Úžitkom, ktorý má občanovi poskytnúť za zaplatené dane, je i starostlivé hospodárenie s verejnými financiami, ku ktorému patrí aj zostavenie štátneho rozpočtu. Pomýli sa občan pri vyplňovaní daňového priznania - pokuta ho neminie. Pomýli sa štát pri zostavovaní rozpočtu - zvýšia sa dane. Koniec zlej správy.

Teraz tá dobrá správa. V návrhu práve schváleného zákona bolo aj ustanovenie, že platitelia DPH sú povinní účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Takáto možná zmena vzbudzovala pri predbežných informáciách značné obavy tisícov malých podnikateľov - fyzických osôb, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva. Zatiaľ čo účtovanie v tejto sústave zvládnu väčšinou aj podnikatelia inak profesijne zameraní sami, prípadne za pomoci rodinného príslušníka, účtovanie v sústave podvojného účtovníctva by museli zveriť iným osobám za úplatu. Aj tým, čo v súčasnosti využívajú na vedenie jednoduchého účtovníctva služby špecializovaných podnikateľov,

by výdavky stúpli,

pretože účtovanie v sústave podvojného účtovníctva má vyššie ceny. Zaradenie takéhoto ustanovenia do novely zákona o dani z pridanej hodnoty prekvapuje. Používanie účtovných sústav upravuje Obchodný zákonník v § 37 a zákon o účtovníctve v § 9 tak, že fyzické osoby - podnikatelia majú možnosť voľby sústavy podľa svojho rozhodnutia. Obmedzenia v tomto smere by si vyžadovali zmenu týchto dvoch zákonov. Účtovníctvo a daň z pridanej hodnoty nemajú priamy vzťah. Po zmene § 20 zákona o DPH od 1. 1. 2003 (dovtedy podmienkou uplatnenia odpočtu bolo, aby daň bola zaúčtovaná) už tento zákon na predpisy o účtovníctve nikde neodkazuje. Operácie s DPH sú, pravdaže, tiež účtovnými prípadmi, ale účtujú sa rovnako v oboch účtovných sústavách a ani v jednej účtovnej sústave nemajú vplyv na výsledok hospodárenia a základ dane z príjmov. Na doloženie správnosti daňového priznania nie sú určené účtovné záznamy, ale tzv. záznamy na daňové účely, uložené platiteľom DPH v § 24 zákona o DPH, ktoré nie sú súčasťou účtovníctva a musí ich viesť každý platiteľ DPH bez ohľadu na to, v akej sústave účtuje, dokonca aj keby v krajnom prípade neúčtoval a uplatňoval výdavky percentom z príjmov.

Zdá sa, že neprijatý návrh ustanovenia o povinnom vedení podvojného účtovníctva platiteľmi DPH je súčasťou dlhšie trvajúcej snahy o likvidáciu alebo aspoň obmedzenie vedenia jednoduchého účtovníctva, ktoré, mimochodom, bolo podľa pôvodného znenia Obchodného zákonníka z roku 1991 jedinou sústavou, v ktorej mohli účtovať fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri. Prvý návrh zákona

o dani zo zisku,

ktorý mal nahradiť v reformovanej daňovej sústave daň z príjmov a ktorý zverejnilo na internete koncom minulého roka Združenie pre daňovú reformu, vôbec sústavu jednoduchého účtovníctva nepripúšťal. Keď združenie v marci aktualizovalo svoju webstránku, hovorilo už len o obmedzení jednoduchého účtovníctva. Pritom argumentovalo: „V jednoduchom účtovníctve rozhoduje tok peňazí a v podvojnom účtovníctve daňové doklady. Subjekty účtujúce v jednoduchom účtovníctve majú možnosť pomocou subjektov účtujúcich v podvojnom účtovníctve svoj zisk presúvať do budúceho zdaňovacieho obdobia tak, že koncom roka predajú svoj sklad (kupujúci ho nezaplatí, a preto majú náklad, ale nie príjem, v podvojnom účtovníctve je táto operácia neutrálna) a začiatkom roka ho kúpia späť.“ S takýmto tvrdením by absolvent obchodnej akadémie ťažko zmaturoval, pretože naznačuje nezvládnutie učiva z druhého ročníka. V jednoduchom účtovníctve „nerozhoduje tok peňazí“, ale výsledok hospodárenia, ktorým je rozdiel príjmov a výdavkov (pohybov peňažných prostriedkov), ten sa však na účely vyčíslenia základu dane z príjmov upravuje o celý rad nepeňažných operácií podľa ustanovení zákona o daniach z príjmov.

(Pokračovanie)

T. E. Mak