Nezahmlievajme to, čo je transparentné

Zatiaľ Sociálna poisťovňa nevyužila garanciu štátu, bola nezávislá od štátneho rozpočtu

Hosťom výročného stretnutia Hospodárskeho klubu NEF bol riaditeľ Sociálnej poisťovne (SP) Miroslav Knitl. Prítomným členom prezentoval pripravovanú reformu sociálneho systému, a najmä miesto Sociálnej poisťovne v tejto reforme. Vysvetlil, akú úlohu hrá táto verejnoprávna inštitúcia v sociálnom systéme dnes a akú rolu by mala hrať po reforme, i to, ako by sa mala zmeniť. Zdôraznil, že SP je nezávislá od štátneho rozpočtu, pričom štát zo zákona garantuje jej solventnosť, no dodnes nebola takáto garancia potrebná. Dnes prinášame výňatky z jeho vystúpenia.

V „náplni“ máme dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, kúpeľnú starostlivosť, ale aj poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu a dočasne aj výplatu niektorých štátnych sociálnych dávok. Ide o 45 typov sociálnych dávok, ktoré sú vyplácané zo Sociálnej poisťovne cez okresné úrady, okresné úrady práce, dokonca aj obce. Ide približne o 130 miliárd korún ročne. Na Slovensku dnes vyplácame v podstate socialistické dôchodky. Tých 15 typov sa totiž nezmenilo od roku 1989. To je tiež jeden z dôvodov, prečo potrebujeme zjednodušiť systém a sprehľadniť ho. Najviac a najväčší objem prostriedkov predstavujú starobné dôchodky. Minulý rok to bolo takmer 800-tisíc ľudí, ktorí dostali dôchodky v sume 52,5 miliardy korún. Potom máme invalidné dôchodky - tam ešte rozlišujeme čiastočné a plné invalidné, spolu ich je asi 240-tisíc, vo finančnom vyjadrení takmer 16 miliárd korún. Ak hovoríme o reforme sociálneho systému Slovenskej republiky, tak ide o dve oblasti: reformu sociálnych dávok a dôchodkovú reformu, pri ktorej nemožno zabúdať, že si žiada asi 85 miliárd Sk ročne (zo spomínaných 130 mld.).

Prečo sa vlastne reforma robí? Predovšetkým treba:

• udržať úroveň hospodárenia s verejnými financiami,

• prehĺbiť adresnosť vyplácaných dávok vo všeobecnosti,

• odstrániť nespravodlivosť a neadresnosť súčasného systému.

Najpodstatnejšia je dôchodková reforma. Prijatá koncepcia zohľadňuje tri piliere - prvým je priebežný systém tzv. pay-as-you-go systém, druhý je kapitalizačný, tretí a štvrtý pilier, doplnkový a komerčný, s ktorými sa rátalo pôvodne, sa spojili do jedného. Ak v súčasnosti v niečom vidím problém, tak v tom, že vlani v závere roka ministerstvo deklarovalo, že pripraví všetky zákony naraz. Keby to tak bolo, boli by sme dnes ďalej. Pretože sa tak nestalo, je veľké riziko, či sa vôbec dôchodková reforma odštartuje. A to sme dnes z legislatívneho hľadiska naozaj v raritnej situácii: Priebežný systém, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa, funguje podľa účinného zákona č. 274/1994. Podľa toho dnes pracujeme, okrem toho platí zákon č. 413/2002, v ktorom boli zapracované poistné princípy, tento však nie je účinný. Bol schválený tesne pred koncom minulého volebného obdobia, mal byť pôvodne účinný od 1. júla 2003, ale zákonom č. 639/2002 sa táto účinnosť posunula na 1. 1. 2004. Zároveň sa dnes pripravuje nový zákon, ktorý by mal byť platný a účinný od 1. januára 2004, ten by mal obidva tieto predchádzajúce zákony zrušiť.

Nepodarilo sa nám v minulosti po roku 1993 spraviť zásadnú reformu celej nevýrobnej sféry. Každá zmena, ktorá sa spustila a mala názov reforma, skončila na inštitucionálnej zmene. Len malý spätný exkurz do roku 1992: V pôsobnosti ministerstva práce a sociálnych vecí vznikli Služby zamestnanosti a Fond zamestnanosti, potom vznikol Národný úrad práce. Predchodcom Sociálnej poisťovne bola Národná poisťovňa, ktorá vyberala aj zdravotné poistenie. Po tom, ako vznikla Sociálna poisťovňa, odčlenilo sa zdravotné poistenie do zdravotných poisťovní. K chystaným zmenám by som chcel povedať ako najpodstatnejšie to, že súčasné ministerstvo práce a sociálnych vecí pripravuje kompletnú zmenu zákona o sociálnom poistení, ktorý schválila predchádzajúca vláda, to je zákon č. 413/2002. To bolo pre nás, pre Sociálnu poisťovňu, veľké prekvapenie, pretože určité reformné východiská v tomto zákone predsa boli. Najmä určité poistné princípy, a hlavne presun zo zabezpečovacieho systému do poistného.

Čo teda môžeme očakávať? Opätovne pripomínam, že Sociálna poisťovňa je v súčasnosti verejnoprávnou inštitúciou zo zákona. Znamená to, že je odčlenená od štátneho rozpočtu (napriek tomu, že štátny rozpočet garantuje vyplácanie sociálnych dávok, predovšetkým dôchodkov a nemocenskej). Nemôže nikto povedať, že sa u nás tripartizmus, ktorý platí od januára 1993, neosvedčil. Pretože napriek veľkému nárastu nezamestnanosti v predchádzajúcom období nikdy nešla do fondov Sociálnej poisťovne ani jedna dodatočná koruna zo štátneho rozpočtu. Chcem povedať, že tu býva zvykom zamieňať pojmy. Často sa hovorí o tom, že štát musí garantovať a že čo aj garantuje, na to štát dopláca. Príspevky štátu do nášho rozpočtu sú na úrovni približne 4 - 5 %. Všetky ostatné príjmy sú príspevky predovšetkým zamestnávateľov a jednotlivých občanov. V našej náplni je dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, kúpeľná starostlivosť, ako aj spomínané sociálne dávky. Robíme výber i výplatu. Dá sa však povedať, že tento stav je viac-menej minulosťou, pretože sa pripravuje jednak rozšírenie pôsobnosti Sociálnej poisťovne, jednak jej inštitucionálna zmena. Dnes je najvyšším orgánom SP 21-členná správna rada, ktorú schvaľuje parlament, pričom 7 členov navrhuje štát, 7 navrhujú odborári a 7 zamestnávatelia. Správna rada vymenúva 9-člennú dozornú radu takisto na tripartitnom princípe 3 + 3 + 3, ktorá je prvým kontrolným orgánom. Len tak pre zaujímavosť, v súčasnosti nás okrem dozornej rady kontroluje aj štátny dozor ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, štátny dozor ministerstva financií, výbor Národnej rady SR pre sociálne veci a bývanie, Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre verejné obstarávanie. Niet pravdepodobne dňa v roku, kedy by sme u nás „neprivítali“ nejakú kontrolu.

Z organizačného hľadiska má dôjsť k zásadným zmenám - bude to čosi medzi akciovou spoločnosťou a samosprávnym orgánom. Na čele má byť rada riaditeľov - má byť volená na návrh ministra práce vládou SR. V princípe ide o štatutárny orgán. Paradoxné na tom je to, že kým radu riaditeľov bude kreovať vláda, kontrolný orgán, 15-člennú dozornú rada má voliť parlament. Na čele dozornej rady bude minister práce a sociálnych vecí, štyroch členov navrhne vláda a po päť členov budú navrhovať sociálni partneri. Bude to slabá dozorná rada, ktorá nebude mať kompetenciu zasahovať do výkonu, ani do toho, či niektorý člen rady riaditeľov niečo porušuje alebo nie. Tým tripartitný systém v Sociálnej poisťovni s najväčšou pravdepodobnosťou zanikne. Nechcem polemizovať s tým, či je to správne riešenie alebo nie. Ale podľa môjho názoru tento krok bude krokom späť.

Chcem ešte povedať, čo všetko bude Sociálna poisťovňa robiť od januára 2004 okrem toho, čo robí dnes. Súčasný fond dôchodkového zabezpečenia má byť rozdelený na dva nové fondy - fond starobných dôchodkov a fond invalidných dôchodkov. Potom bude fond nemocenský, tzv. úrazový fond, a budeme vyberať poistné a dokonca aj vyplácať podpory v nezamestnanosti. To znamená, že bude Fond poistenia v nezamestnanosti. Zostáva garančný fond a rezervný fond. O tom sa práve dostávame do dosť veľkých diskusií, pretože pôvodne sa nepredpokladalo, že budú vôbec nejaké rezervné fondy. Mali byť zrušené z toho dôvodu, že celý systém je napojený na štátnu pokladnicu. Keďže štát garantuje vyplácanie príslušných dávok, zdá sa nám vytváranie rezervného fondu úplne zbytočné. Čo je však najpodstatnejšia zmena oproti súčasnému stavu, je to, že sa nebudú dať presúvať finančné prostriedky medzi jednotlivými fondmi. S tým už rátal aj dnes neúčinný zákon o sociálnom poistení č. 413/2002. Problém vidím v tom, že kým invalidný fond bude podľa našich prepočtov vysokoprebytkový, fond starobných dôchodkov sa ukazuje ako vysokodeficitný. Tak by sa vlastne prvýkrát v histórii stalo, že zo štátneho rozpočtu by ročne bolo treba vynaložiť asi 8 - 12 miliárd korún na starobné dôchodky. A to hovorím o tých starobných dôchodkoch, ktoré sú už priznané. To sú dnes príjmy 1,4 milióna ľudí. Teda dôchodky našich rodičov a starých rodičov. Vláda to šalamúnsky vyriešila tak, že sa vrátila späť k modelu možnosti presúvania finančných prostriedkov. Toto je tá najpodstatnejšia zmena, ktorá de facto mení a podľa môjho názoru popiera poistný systém. Transparentnosť a adresnosť poistného systému totiž spočíva v tom, že ak platím nejakému poistnému fondu a nastane poistná udalosť, ako občan mám dostať za príslušnú poistnú udalosť príslušnú výplatu z tohto poistného fondu. Ak v súčasnosti presúvame prostriedky z nemocenského fondu do dôchodkového, pretože sú tieto fondy zle dimenzované, kritizuje sa to oprávnene, kľúč k riešeniu je však v nastavení platieb do fondov.

Ďalšou radikálnou zmenou v návrhu zákona o sociálnom poistení bude zrýchlené zvyšovanie dôchodkového veku mužov. Pôvodne to malo byť do 31. decembra 2006, t. j. každý rok malo pribudnúť k dôchodkovému veku 6 mesiacov, teraz sa má pripočítavať 9 mesiacov, takže sa dôchodkový vek mužov zvýši na 62 rokov do 31. decembra 2005, čiže o jeden rok skôr. Ďalej je to zrýchlené zjednocovanie a zvyšovanie dôchodkového veku žien. Opäť sa navrhuje zvyšovanie výšky starobného dôchodku v prípade, že by občan po vzniku nároku vykonával činnosť, v ktorej je dôchodkovo poistený, a nepoberal by pritom starobný dôchodok. Tiež sa navrhujú nové sadzby poistných platieb. Tu došlo k najväčším zmenám. Vláda schválila 11. júna niektoré zmeny práve z toho dôvodu, aby sa čo najmenej zaťažil nový štátny rozpočet a štátny rozpočet od budúceho roka. Takže na nemocenské poistenie má zamestnanec platiť 1,4 %, zamestnávateľ 1,4 %, ale SZČO bude platiť 4,4 % a pôjde o povinné poistenie. Dobrovoľne poistená osoba bude rovnako platiť 4,4 %. Tu vidieť, že dochádza k nepomeru medzi rôznymi typmi zamestnávateľov. Na starobné poistenie bude zamestnanec platiť 4 % a zamestnávateľ 16 percent, SZČO bude platiť 20 %, dobrovoľne poistená osoba takisto 20 percent, rovnako aj štát. Na starobné poistenie bude platiť dokonca aj Sociálna poisťovňa. Na invalidné poistenie má ísť 3 % od zamestnanca, zamestnávateľ takisto prispeje 3 %, SZČO budú platiť povinne 6 % a dobrovoľne poistené osoby 6 % . Pokiaľ ide o poistenie v nezamestnanosti, tak zamestnanec aj zamestnávateľ budú platiť iba po 1 percente, čím dochádza k zníženiu celkového zaťaženia. Dobrovoľne poistená osoba pokiaľ nebude súčasne dôchodkovo poistená, bude platiť 2,5 percenta, ak bude účastníkom dôchodkového poistenia, bude platiť 2 %. Musím povedať, že tento zákon je pomerne komplikovaný a možno bude zahmlievať veci, ktoré by mali byť transparentné.

Z hľadiska Sociálnej poisťovne nás čaká veľmi veľa práce. Pripravuje sa zrušenie Národného úradu práce a jeho spojenie so sociálnymi odbormi okresných úradov, kde vznikne nová špecializovaná správa. Agendu výberu, agendu výplat, ktorú robí NÚP, bude robiť Sociálna poisťovňa. Lenže okresných úradov práce máme 79 a Sociálna poisťovňa má 38 pobočiek, takže je vôbec diskutabilné, či 38 pobočiek môže realizovať výplaty dávok pre 79 okresov - najmä ak sa zdôrazňuje, že úrady by mali byť pre občanov a nie naopak.

Pokiaľ ide o druhý, kapitalizačný pilier, ten je zatiaľ z hľadiska legislatívy rozpracovaný len na báze určitých téz. Vieme zatiaľ len toľko, že 10 % z odvodovej povinnosti by sa malo platiť do tohto piliera a malo by to byť dobrovoľné. Predpokladám, že o tom bude veľká diskusia, predovšetkým na pôde parlamentu. Je totiž viac ako zrejmé, že nový priebežný systém - ako je dnes zadefinovaný - nebude znamenať nejaký väčší prínos pre vyššie dôchodky tých ľudí, ktorí dnes v systéme sú, respektíve pre tých, ktorí by doň mali v krátkom čase prejsť. Dodávam, že priemerný dôchodok v SR je dnes asi 150 eur a nemusíme sa porovnávať s Európskou úniou - je jedným z najnižších v postkomunistických krajinách.