Čo formovalo človeka

Prečo sa u žien vyvinula skrytá ovulácia a prečo ľudia žijú a vychovávajú deti v pároch? Vývojové teórie ukazujú, že pevný zväzok medzi mužom a ženou významne urýchlil vývoj nášho druhu. Jedným z dôvodov, prečo prvé páry zostávali spolu, bol i celosezónny sex.

Život v páre, sex nielen s cieľom plodenia detí, ale i pre radosť. Starostlivosť otcov o deti. Skrytá ovulácia. Všetko je normálne a typické pre ľudskú sexualitu. Podľa štandardov 4300 ostatných druhov pozemských cicavcov je však toto všetko naopak bizarné.

Dospelé samice väčšiny cicavcov môžu byť oplodnené iba po obdobie ovulácie. Vtedy podnikajú všetko, aby získali pre svoje zámery - priviesť na svet potomstvo - samcov. Počas zostávajúceho obdobia sú pre opačné pohlavie sexuálne nepríťažlivé a aj samy prípadné výpady samcov odrážajú. Sex je u zvierat vzácne oddelený od oplodňovacej funkcie. Navyše väčšina samcov cicavcov mizne zo scény, sotva obdaria samicu svojimi spermiami. Matka cicavca sa zvyčajne po príchode potomkov na svet stará o mláďatá sama, otec v tom čase už pozerá, kde by mohol ďalej rozsievať svoje gény. Prečo je to u ľudí inak?

Našimi najbližšími príbuznými sú africké šimpanzy a bonobovia. Podľa nových genetických výskumov máme 95 - 98 percent génov spoločných. Iba o čosi menej je to u goríl a orangutanov. Zaujímavé však je, že čo primát, to celkom iný druh rodinného usporiadania. Orangutany žijú väčšinou osamelo, samice sa schádzajú so samcom len s cieľom kopulácie a otcovia sa o potomstvo nestarajú. Samec gorily postupne získava hárem niekoľkých samíc, s každou z nich má pohlavný styk iba raz za niekoľko rokov. Šimpanzy a bonobovia žijú v promiskuitných tlupách, trvalé zväzky nevznikajú ani medzi samicou a samcom, ani medzi samcom a mláďatami. Rogert Short, britský biológ, si v 70. rokoch všimol veľmi odlišnú anatómiu primátov, a to práve na aparáte dôležitom pre rozmnožovanie - semenníkoch. Porovnával ich a zistil, že samce promiskuitných šimpanzov ich majú veľké, kým obrovské samce polygamných goríl iba malé. Logicky sa núkal záver štúdie: čím väčšie pohlavné žľazy samcov, tým promiskuitnejšie samice. A ako sú na tom muži? Ich semenníky nie sú dostatočne veľké, aby umožňovali promiskuitný život typický pre šimpanza. A háremovú polygamiu nezvládajú, pretože nie sú takí veľkí ako samce gorily. Evolučný biológ Matt Ridley, ktorý sa zaoberá aj evolúciou ľudskej sexuality, však usudzuje, že sme síce prispôsobení na monogamiu a dopúšťame sa občasnej nevery, ale keby muži mohli, celkom určite by volili polygamiu. Vychádza pritom jednak z histórie a jednak zo štúdií prírodných národov, ktoré sa dodnes udržali na úrovni doby kamennej. Muži sa podľa Ridleyho nedopúšťajú polygamie preto, že na to nemajú silu, peniaze a zakazuje to zákon, tvrdia vedci. Zároveň však pripomínajú, že polygamia v podstate vylučuje z hry ostatných samcov - a u ľudí, kde je pomer žien a mužov asi jedna ku jednej, by sa logicky nedostávalo na mnoho mužov. Anatomické zvláštnosti možno vysvetľujú striedmy či neviazaný postoj k sexu, ale dobrovoľný život v dvojici a spoločnú výchovu detí neobjasňujú.

(hdc)