Privatizačná vlna

Niektoré európske štáty čaká v nasledujúcich mesiacoch ďalšia vlna privatizácie štátnych podnikov. Francúzska vláda napríklad očakáva v tohtoročnom rozpočte príjmy z privatizácie v celkovom objeme 8 mld. eur. Z nich zatiaľ naplnila iba 1,7 mld. eur predajom zostávajúceho podielu v banke Crédit Lyonnais. Hoci parížska burza dokáže pri predaji zaujímavých titulov mobilizovať dostatočný objem kapitálu, na rýchly predaj je vhodných iba niekoľko spoločností. Umiestnenie titulov energetických spoločností Électricité de France a Gaz de France na burzu si totiž v prvom rade vyžiada vnútornú reštrukturalizáciu, ktorá môže ich ďalšiu privatizáciu oddialiť minimálne na budúci rok.

Podobne ako v krajine galského kohúta aj nemecký minister financií Hans Eichel chce verejné financie posilniť novými peniazmi z predaja štátnych podnikov. V súčasnosti vlastní Nemecko 31 % akcií v Deutsche Telekom (DT) a 69-percentný podiel v Deutsche Post (DP). Oba štátne balíky majú hodnotu približne 35 mld. eur. Minister financií povedal, že štát zatiaľ počká, kým cena akcií vzrastie. Pripravenosť nemeckých železníc na vstup na nemeckú burzu odhaduje predseda predstavenstva spoločnosti Hartmut Mehdorn na obdobie rokov 2005 až 2006. Podľa pozorovateľov je však toto tvrdenie príliš optimistické a vstup železníc na burzu bude aktuálny oveľa neskôr.

Práve v týchto dňoch predáva na miestnej burze druhý balík akcií štátneho telekomu Telenor aj nórska vláda. Za 13-percentný podiel chce utŕžiť 875 mil. eur. Po transakcii zostane v rukách nórskeho štátu ešte 64 % akcií.

(TASR)