BOLI PLÁNY AJ ZDROJE, DNES PLÁNY BEZ ZDROJOV

Starší stavbári si ešte pamätajú, že v roku 1987 - 1988 vtedajší najvyšší stranícki predstavitelia vyhlásili, že Slovensko je pripravené na výstavbu diaľnice (severným ťahom) z Bratislavy do Košíc. Termín ukončenia určili na rok 1995. Ubezpečili, že na výstavbu sú zabezpečené a naplánované potrebné financie, materiál i ľudia. Mečiarova vláda deklarovala ukončenie diaľničného úseku do Košíc cez Žilinu, do roku 2005. Dzurindova vláda prichádza s inými cieľmi. Minister dopravy P. Prokopovič nedávno vyhlásil, že dobudovanie diaľničného spojenia Bratislavy a Košíc cez Žilinu, si vyžiada náklady v objeme vyše 200 mld. Sk. Vyhlásil, že je to jedine možné diaľničné prepojenie východu a západu našej republiky a dodal, že pevne verí, že tzv. severným diaľničným ťahom sa dostane automobilom do Košíc už v roku 2010. Je to síce pekná vízia, avšak hraničí s nereálnosťou. Ak totiž vychádzame z finančných možností ktoré vláda na svojom nedávnom rokovaní prezentovala na výstavbu severného diaľničného ťahu a ak toto rozhodnutie budúce vlády nezmenia, tak do Košíc prídeme autostrádou niekedy v roku 2020. Podľa aktualizácie nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, sa totiž finančné prostriedky inak rozdelia aj na výstavbu rýchlostných ciest na trase medzi Nitrou a Zvolenom a Rimavskou Sobotou a Lučencom. Predstavitelia SMK si s radosťou mädlia ruky, pretože na výstavbu severnej vetvy odteraz pôjde zo štátneho rozpočtu 60 % (doteraz to bolo 80 %), na dokončenie cesty do Zvolena pôjde 25 % (doteraz 15 %) a na výstavbu trasy Rimavská Sobota - Lučenec pôjde 15 %. Ak si pozrieme na tohtoročné rozpočtové prostriedky vo výške 8,5 mld. Sk či na financie v budúcich rokoch, tak termín dokončenia 2020 je žiaľ, reálny. Na májovom rokovaní vlády o aktualizovanom projekte výstavby diaľnic, minister P. Prokopovič uviedol, že ak by sme

ročne dávali

na výstavbu diaľničného programu približne 23 mld. Sk, tak termín spojenia Bratislavy s Košicami cez Žilinu v roku 2010, by bol reálny. S týmto dátumom ukončenia plne súhlasí aj renomovaný dopravný odborník, profesor Ján Mikolaj zo Žilinskej univerzity. Na okraj aktualizácie výstavby uviedol: „Najnovším rozhodnutím vlády a delením finančných prostriedkov, sa výstavba diaľnic u nás opäť výrazne spomalí. Napríklad vláda ešte v roku 2001 tvrdila, že do roku 2006 sa má dokončiť 65 km diaľnic, teraz uvádza už číslo podstatne nižšie - iba 28,4 km. Taktiež sa odsunulo na neskorší termín dvadsať diaľničných stavieb. Pokiaľ ide o prostriedky z EÚ, sú významné, avšak vláda by ich nemala používať na náhradu prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale mala by ich spojiť s prostriedkami rozpočtu, pretože, ak sa ročne neprestavia minimálne 20 mld. Sk na severnom ťahu diaľnice, tak rok ukončenia 2010, bude iba pekným snom. Rozdelenie ciest na diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré

je na svete

už desiatky rokov, je správne a dobre že to súčasná vláda pardonuje. Taktiež treba oceniť že sa pripravujú aj projekty na financovanie z fondov Európskej únie. Stavby sú pripravené, takže nesmieme zmeškať ani jeden termín na podanie žiadostí. Z fondov EÚ môžeme získať do roku 2006 približne 10 mld. Sk ročne, čo by bola pre výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, vítaná pomoc.“ V posledných dňoch sa veľa vraví najmä o otvorení prvého diaľničného tunela Branisko, ktorý je od nedele sprístupnený dopravnej prevádzke. Keď v apríli 1996 vtedajší premiér V. Mečiar položil základný kameň na stavbe tunela, súčasný premiér Dzurinda tvrdo oponoval, že peniaze mohli ísť radšej na výstavbu bytov. V nedeľu sa však nechal vyznamenať za pomoc pri výstavbe tunela. Pritom tunel v dĺžke 4,8 km je zrejme jeden z najdrahších tunelov v Európe. Prof. Ján Mikolaj ponúkol presné čísla: „Tak, ako je na Slovensku zvykom, aj na tejto stavbe došlo k výraznému zvýšeniu nákladov na stavbu. Namiesto 2,7 mld. Sk na stavebné práce, sa prestavalo až 4,2 mld. Sk. Treba vziať do úvahy výstavbu portálov vo výške 800 mil. Sk a na technológiu sa namiesto pôvodných 0,7 mld. Sk použilo o miliardu viac. Tu však možno vziať do úvahy

zvýšenie nákladov

na zabezpečovaciu a protipožiarnu technológiu.“ Napriek týmto dodatkom, odborníci sú neoblomní v tvrdení , že 5,9 mld. Sk na výstavbu 4,8 km dlhého tunela, je jednoznačne veľa. Financovanie stavby sa praktizovalo neraz veľmi čudne a aj preto je už v pozornosti vyšetrovacieho tímu Policajného zboru justičnej polície. Podľa prof. J. Mikolaja i ďalších odborníkov, si riadenie výstavby tunela a nepochybne aj systém výberu dodávateľov, zaslúži skutočne tvrdú kritiku.

Jozef Kunik