Niesť zodpovednosť

Akútny celospoločenský problém

Lekárne, nemocnice, ale aj vysokošpecializovaný ústav. Tí všetci majú problémy a dožadujú sa svojho. V prvom rade zaplatenia dlhov, v druhom rade existencie v prijateľných podmienkach a na požadovanej úrovni. Podľa našej legislatívy štát má utvárať podmienky, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala odborne, plynulo a sústavne. Nemožno v tejto súvislosti zabudnúť ani na dostupnosť. Lenže... Čoraz viac nemocníc má existenčné problémy a ministerstvo zdravotníctva priznáva, že niet dosť zdrojov na financovanie tejto oblasti. Celý problém sa usiluje podsunúť manažmentom nemocníc či samospráve. Situácia sa nám premieta do úrovne zdravotnej starostlivosti, či už v nedostatku liekov, obväzového materiálu alebo zdravotníckych pomôcok do operačných sál. Z riadiacej sféry sa hovorí o prezamestnanosti, no i s týmto výrazom treba pri serióznej analýze narábať opatrne. Neplatí to vždy a všade, charakteristická je skôr pre veľké mestá, tie malé sú pre lekárov neatraktívne, o súčasných podmienkach ani nehovoriac. Opakovane sa volá po zásadných zmenách, novom systéme financovania, ktorý by motivoval personál na poskytovanie kvalitných zdravotníckych služieb. Nový cenový

vzbudzuje obavy

v súvislosti so zdravotnými poisťovňami, konkrétne z toho, že poskytnú platbu zdravotníckym zariadeniam na najnižšej možnej hranici. Sú však pracoviská, ktorým to vychádza tak, že môžu robiť viac zdravotníckych výkonov. Pozitívom je, že sa pamätalo na hospice, no výhrady sú k rozdielom medzi najnižšou a najvyššou cenou - 300 až 900 Sk za lôžkodeň. Na verejnosť sa už dostlali aj informácie o problémoch posledného vedeckovýskumného pracoviska v našom zdravotníctve - podľa prezentovaných informácií chce minister zdravotníctva rozdeliť Ústav preventívnej a klinickej medicíny, časť by mala prejsť pod Fakultnú nemocnicu akademika L. Dérera, ďalšia do Slovenskej zdravotníckej univerzity a zvyšok pod Štátny fakultný zdravotný ústav. Kým minister hovorí o svojich plánoch ako o transformácii, ktorej cieľom je zameranie ústavu na aplikovaný výskum a vývoj ako na hlavnú činnosť a delimitácia ostatných činností na iné inštitúcie, zamestnanci ústavu sa netaja svojimi obavami z oslabenia a neskoršej likvidácie. A tak, samozrejme, nesúhlasia. Okrem iného aj preto, že

výskumný ústav

je jednou z mála príspevkových organizácií, ktorá má vyrovnaný alebo plusový rozpočet. Budovaním zariadení v priestoroch iných inštitúcií by malo dôjsť k neúmerne vysokým finančným stratám. V našom zdravotníctve sa neraz ukázalo, že treba najskôr merať a potom strihať. A to najmä v súvislosti so zrušenými zdravotníckymi zariadeniami. Nie je to tak dávno, čo sa u nás zlučovala ružinovská a fakultná nemocnica v Bratislave, dnes sú zasa rozdelené, obe majú prívlastok FN, len o peniazoch, ktoré celá táto transakcia stála, sa ako si nehovorí. Všetko so všetkým súvisí, ale vyhodené peniaze sa nikdy nevrátia do systému zdravotnej starostlivosti. Moderný zdravotnícky systém by mal plniť tri základné ciele: zlepšovať zdravotný stav obyvateľstva, zvyšovať spokojnosť pacienta so zdravotníckymi službami a zabezpečiť primeranú ochranu občanov pred finančným rizikami spojenými so zdravotnou starostlivosťou. Na otázku, čo spĺňa náš súčasný systém, si môže odpovedať každý z nás sám. A netreba ešte zabudnúť na ďalšiu, pomerne známu skutočnosť: ukazovatele zdravotného stavu našej populácie výrazne zaostávajú za vyspelými krajinami.

Ľudmila Koníková