Vláda nedá, ale občan nemá

Optimizmus stavbárov, že sa dostanú k väčším projektom, už vyprchal

Hoci v posledných dvoch rokoch slovenské stavebníctvo vykazuje mierny nárast, podiel stavebnej produkcie na HDP hlboko zaostáva pod priemerom krajín s normálne vyvíjajúcou sa ekonomikou. V posledných troch rokoch neprekročil 5 %, kým bežná ekonomika iných krajín vykazuje 8 až 12 %. U našich západných susedov v Českej republike sa tento podiel pohybuje na úrovni 9 % a v porovnaní s touto krajinou zaznamenávame za posledné desaťročie asi 50-percentný pokles stavebnej produkcie. Podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ing. Františka Slávika vláda investuje málo, bežný občan je nesolventný a ekonomicky dobre situované firmy sú skôr výnimkou. Prvé tri mesiace ukázali, že stavebníctvo pôjde v trende vlaňajška, už apríl však naznačil pokles a bude dobre, ak sa do konca roka podarí aspoň mierne prekročiť skutočnosť minulého roka. Stavbári vidia príčiny stagnácie aj v nesplnených sľuboch o výstavbe nájomných bytov. Kým vlani sa ešte podarilo dosiahnuť určitý pokrok, v súčasnosti je rozvoj nájomného bývania pribrzdený a priestor na začatie výstavby nových bytov takmer nulový. Nepriaznivo sa to odrazí najmä v budúcom roku. Zväz stavebných podnikateľov, ktorý združuje stavebné firmy s realizáciou 65 až 70 % stavebných prác, nie je príliš optimistický ani vo vzťahu k veľkým infraštruktúrnym projektom. Postupne klesajú napríklad investície veľkých obchodných systémov. Výhrady má aj k tomu, že kým slovenský trh sa otvoril veľkým stavebným firmám zo zahraničia, ekonomicky silné krajiny, napríklad Francúzsko a Nemecko, si ho chránia. Po vstupe SR do EÚ sa táto konkurencia podľa očakávania ešte extrémne zvýši. Nedá sa jej však zabrániť aj z toho dôvodu, že svoje aktivity realizuje na základe medzinárodných tendrov a tieto investície poskytujú zahraničné banky a fondy. Výhodou zahraničných stavebných spoločností je ich vyššia finančná sila, domáce firmy sa im však vyrovnajú odbornou pracovnou silou a manažérskou kvalitou riadenia. Dá sa však očakávať, že s veľkými stavebnými spoločnosťami príde aj zahraničný kapitál, čo by podľa F. Slávika mohlo pomôcť väčšiemu investičnému rozvoju. Neznamená to však, že slovenské stavebníctvo sa nepozerá aj za hranice krajiny. Zatiaľ však na stavebných trhoch Európy, s výnimkou Česka, Maďarska a Španielska, je situácia veľmi zlá, pričom cesta nápravy vedie aj cez zníženie DPH. Federácia európskeho stavebného priemyslu požiadala o zníženie DPH na rekonštrukcie na 6 % a dnes sa uvádza, že vďaka tomu sa vytvorilo asi 350-tisíc pracovných miest. Slovensko, žiaľ, ide opačným smerom. Nárast DPH v budúcom roku podľa očakávania investičnú výstavbu ešte pribrzdí. Časté zmeny legislatívnych podmienok považujú stavbári za negatívny jav a v tomto argumentujú napríklad úpravami prémie v stavebnom sporení a každoročnými zmenami dotácií k hypotékam.

Peter Farárik

Graf:

Podiel stavebnej výroby na tvorbe HDP a zamestnanosti (%)

Rok na tvorbe HDP na zamestnanosti

1989 9,1 10,3

2000 4,9 6,4

2001 4,6 6,1

2002 4,9 6,2

Zdroj: Ročenka slovenského stavebníctva 2003

Graf: Hd

Tabuľka:

Počet dokončených bytov

2000 2001 2002

Byty spolu 12 931 10 321 14 213

podnikmi nad 20

zamestnancov 1920 1793 2334

Zdroj: Ročenka slovenského stavebníctva 2003