Nemecko sa uberá americkou cestou

Nemecká vláda včera schválila návrh rozpočtu na budúci rok, ktorý okrem iného počíta s ohromným zadlžením verejného sektora. Ministerstvo si na finančných trhoch plánuje požičať o 7 mld. EUR viac oproti pôvodným odhadom. Pritom už tento rok sa zadlženie štátu s najväčšou pravdepodobnosťou zvýši takmer o 100 % na úroveň 35 mld. EUR. Dôvodom je snaha o naštartovanie najväčšej ekonomiky eurozóny rozpočtovými stimulmi, pričom podstatnú úlohu zohrávajú aj nízke úrokové sadzby. Na druhej strane vzrastá riziko, že Pakt stability a rastu sa v Európe stáva bezcenným dokumentom, čo kritizovala najmä Európska centrálna banka (ECB). Podľa posledného vyjadrenia nemeckého ministra financií sa však zdá, že ECB nakoniec ustúpila politike najväčšieho hospodárstva únie.

Nemecko podobne ako ekonomika Spojených štátov v poslednom období bojuje proti slabému hospodárskemu vzostupu. Vláda najväčšej ekonomiky eurozóny sa preto rozhodla bojovať proti recesii podobnými nástrojmi ako v USA - cez zníženie daňového zaťaženia podnikov a občanov. Podľa pôvodných predpokladov malo dôjsť k zníženiu daní až od roku 2005, t. j. v druhej polovici terajšieho volebného obdobia. Snaha zvýšiť konkurencieschopnosť nemeckých podnikov na zahraničných trhoch prinútila vládnych predstaviteľov pristúpiť k úprave daňového bremena už o rok skôr. Celkovo by dane mali klesnúť o 15,5 mld. EUR. Keďže nemecký rozpočet je postavený na vysokých výdavkoch, vláda v najbližších rokoch bude žiť na dlh. Pôvodne sa na rok 2004 počítalo s dlhmi na úrovni 23,8 mld. EUR. Podľa včera schváleného dokumentu si však vláda vypožičia ešte o 7 mld. viac. Pozorovatelia očakávali, že tento návrh rozpočtu sa stretne s nevôľou v centrálnej banke, ktorej, samozrejme, najviac prekáža, že najväčšia ekonomika eurozóny už určite nedodrží Pakt stability a rastu.

Šéf ECB Wim Duisenberg už v minulosti niekoľkokrát poznamenal, že sa cíti byť znepokojený vývojom nemeckých verejných financií. Podľa vyjadrenia ministra financií Hansa Eichela pravdepodobne ECB názor na rozpočtové stimuly zmenila. Na otázku, či sa neobáva, že nemecké rozpočtové plány môžu centrálnu banku ovplyvniť, čo sa týka ďalšieho zníženia úrokových sadzieb, odpovedal stroho: „Nie“. Zároveň dodal, že pred samotným rozhodnutím mali intenzívne rokovania. Predstavitelia ECB sa k Eichelovým slovám zatiaľ nevyjadrili.

Zníženie daní na jednej strane môže naštartovať nemeckú ekonomiku, a tým aj celé hospodárstvo eurozóny, no na druhej strane Nemecko vedome porušuje európsky Pakt stability a rastu, čím neprispieva k stabilite spoločnej meny. Navyše podľa väčšiny ekonómov sú predstavy ministerstva financií týkajúce sa ekonomického rastu príliš optimistické. Kým Eichel počíta v tomto roku s rastom asi 0,75 % a v roku 2004 okolo dvoch percent, analytici zhodne konštatujú, že tento rok bude HDP na nule a na budúci rok určite nedosiahne 2 %.

Pakt stability a rastu je paradoxne dielom Nemecka, ktoré sa v polovici deväťdesiatych rokov obávalo, že priveľké deficity juhoeurópskych krajín (Grécka, Španielska a Portugalska) môžu v budúcnosti výrazne ohroziť stabilitu európskej meny. Preto jedným z pravidiel paktu je aj dodržiavanie maximálneho limitu rozpočtového deficitu do 3 % HDP. V uplynulých rokoch Portugalsko a Nemecko prekročilo magickú hranicu 3 % HDP, pričom problémy s rozpočtami majú aj Francúzi a Taliani. Nemeckí predstavitelia nedávno upozornili, že aj napriek ich vyjadreniam v tomto roku opäť nedodžia pakt.

Nemecko sa rozhodlo podporiť hospodárstvo americkou cestou zvyšovania verejného zadlžovania. Či je táto cesta správna, ukáže až čas. Pesimistické scenáre investičnej banky Goldman Sachs však hovoria o tom, že rozpočtové deficity Spojených štátov do roku 2013 vzrastú kumulovane až na 4,5 bil. USD.

Marcel Laznia