ODSÚDENÍ NA ÚSPECH

Peter Kasalovský

Predseda Ľudovej strany - HZDS Vladimír Mečiar po prijatí Zmluvy o pristúpení SR k EÚ vyslovil viaceré rečnícke otázky a také, ktoré sa priblížili takpovediac až k vzduchoprázdnu. Či však bude Slovákom v EÚ lepšie, záleží len na nich, poznamenal veľavýznamne pre TASR. „Budú sa vedieť prispôsobiť možnostiam a využiť ich? Budú spoločenské elity a intelektuáli vedieť premeniť bedákanie na pozitívne rozhodnutia?“ Pripomenul, že keď vznikala samostatná SR, bol presvedčený, že „sme odsúdení na úspech“. A dodal, že ten úspech vidí aj teraz. „Len je to vec vedenia spoločnosti, či ho bude vedieť premeniť na úspech, hoci sú na to obrovské možnosti,“ a tak si nechal otvorené dvierka pre vôbec nie vylúčenú situáciu, že by sa ten úspech nechcel akosi dostaviť.

Svoju tvár si zachoval aj predseda Smeru Robert Fico. V rozprave k zmluve potvrdil, že poslanci za jeho stranu budú hlasovať za, ale hneď upozornil, že vstup do únie bude znamenať prechodné zhoršenie sociálnej situácie ľudí. Zdôraznil, že praktický život veľmi rýchlo ukáže, či Slovensko vzhľadom na stav svojej pripravenosti a obsah uzatvorených podmienok bude zohrávať dôstojnú suverénnu úlohu, alebo budeme druhoradou krajinou. Vstup SR do EÚ nie je konečným cieľom, ktorý vyrieši všetko, s čím si nevieme poradiť, povedal R. Fico. Na nutnosť revidovať vnútorné mechanizmy EÚ sa sústredil líder nezávislých poslancov Vojtech Tkáč. O možnosti robiť európsku politiku sa u nás ešte stále málo diskutuje, povedal potvrdiac podporu schváleniu zmluvy.

V prvý júlový deň sa vyjadril k výsledku hlasovania aj premiér Mikuláš Dzurinda. Vyhlásil, že za naše úspešné smerovanie do EÚ patrí vďaka aj opozícii. Ocenil jednotu koaličného a opozičného tábora v takejto dôležitej veci, ktorá je národným záujmom krajiny. Je to aj dobrým vysvedčením pre Slovensko, že sa v takých zásadných oblastiach dokážeme zjednotiť,“ povedal M. Dzurinda. Hlasovanie komunistov proti zmluve premiér nechcel komentovať. Aj keď poznamenal, že „je to taký smutný príbeh...“. A mal pravdu, lebo KSS nie je ani ryba, ani rak. Referendum aj vstup SR do EÚ síce podporila, ale jej desať poslancov hlasovalo proti predmetnej zmluve. Postarali sa tak o zníženie svojich volebných preferencií, ktoré boli na jar na hranici priam neuveriteľných desiatich percent.

Nebyť zradnej politiky komunistických poslancov a neprítomnosti na hlasovaní jedného „prítomného“ poslanca, tak sme mohli svetu vyslať správu o stopercentnom súhlase so Zmluvou o pristúpení k EÚ. Výsledok samotného hlasovania bol však aj tak jednoznačný, ale opozičné spektrum názorov - reakcií, z ktorého sme časť pripomenuli, neprispelo k občerstveniu verejnej mienky. Kladením rečníckych otázok alebo opakovaním najrôznejších obáv a otvorených otázok, čo sa týka nášho pôsobenia v EÚ, malo rovnakú hodnotu ako koaličné nadchýnanie sa ďalším historickým aktom. Akoby do samotného vstupu nebolo menej ako desať mesiacov. Možno sme sa ocitli v akomsi novodobom zveráku tušení, ilúzií až presvedčení o tom, že sme vskutku odsúdení len na úspech?!

Keď budú politici pokračovať v tejto dikcii a od svojho zjednotenia sa nenájdu spôsob ako zúročiť potenciál v ľuďoch, tak sa stanú pohrobkami jednej revolúcie. Nateraz je väčšina občanov a, samozrejme, aj väčšina pracovísk pod drvivým tlakom čoraz tvrdších vládnych reštrikcií, akútnych zápalových procesov v hospodárstve aj spoločnosti, a vytrvalého refrénu, že na nič nie je dosť financií. Už by aj stačilo opájania sa vlastnou genialitou, a teda úspešnosťou, ale aj takých vyhlásení, resp. prezentácií domnienok, že sa situácia mení zo všetkých stránok k lepšiemu, keď sme len v takej spotrebe (oficiálne evidovanej, teda zaplatenej) pitnej vody na hlavu za rok na hranici hygienického minima. Ak už majú politici vôľu niečo povedať, tak by mali zájsť medzi ľudí a pozorne ich počúvať.

Potom by neboli zlatoústi a stratili by punc záchranárov. Sme tam, kde sme a nikto tu nekvíli ani nebedáka, a dôvody by tu boli, ale čoraz častejšie počuť priamo na ulici - na verejnosti, že pramálo či skôr vôbec nič sa nezmenilo na odvekej pravde, že sľuby sa sľubujú a...

Peter Kasalovský