Kto má prácu, ten ostane

Vysídľovanie vidieka po strate obživy

Slovensko je vidieckou krajinou. Preto je pozitívnou informáciou, že plán na jeho rozvoj, ktorý predstavuje základný programovací dokument na čerpanie financií z fondov Európskej únie, je pre toto spoločenstvo akceptovateľný. Slovensko sa stalo jednou z prvých kandidátskych krajín, ktoré Európskej únii predkladá tento, približne 300-stranový dokument. Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon informoval, že na základe Plánu rozvoja vidieka bude môcť SR v rokoch 2004 až 2006 čerpať z rozpočtu EÚ pre svoje preferované oblasti poľnohospodárskej výroby a vidieka viac ako 352 mil. EUR. Po pripočítaní ďalších 103 mil. EUR z vlastného rozpočtu SR sa celková suma verejných zdrojov na priority tohto plánu dostáva až na 455 mil. EUR, čo pri súčasnom kurze koruny predstavuje zhruba 19 mld. Sk. Suma v objeme 70,460 mil. EUR nepôjde priamo na rozvojové zámery, ale sa presunie na dopĺňanie znížených priamych agrárnych platieb spoločenstva, ktoré budú vyplácané farmárom na celom území krajiny. V tejto súvislosti sme sa riaditeľa odboru rozvoja vidieka a životného prostredia ministerstva pôdohospodárstva Rudolfa Trebatického, ktorý bol zodpovedný za vypracovanie uvedeného dokumentu, spýtali, s akým cieľovým stavom Plán rozvoja vidieka počíta, čo je

jeho ambíciou

a aký vidiek by sme chceli mať. „Plán rozvoja vidieka má prioritu, ktorou je multifunkčné poľnohospodárstvo a trvalo udržateľný rozvoj vidieka. Pre túto prioritu sú navrhnuté opatrenia, ktoré je možné realizovať v zmysle legislatívy Európskej únie. Ide o nariadenie 1257 z roku 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a garančného fondu. Opatrenia sú pevne stanovené. Každá krajina, aj členská, si z nich vyberá a realizuje ich na to, aby vidiek mal vhodné podmienky, aby nenastávalo jeho vysídľovanie, aby tam ľudia žili a mali primerané ekonomické podmienky. Aby krajina bola v kultúrnom stave a mohli sme sa pochváliť, že Slovensko vyzerá tak, že môžeme byť naň hrdí. Takže cieľom je, aby vidiek mal vytvárané podmienky pre ľudí, udržovaný kultúrny ráz krajiny a aby nenastával odliv obyvateľstva.“ Poznamenali sme, že odliv obyvateľstva z vidieka je ale realitou. Tam, kde sa končí s poľnohospodárskou výrobou, znižuje sa jeho počet. Spýtali sme sa, akými opatreniami sa dá tento vývoj zastaviť a stabilizovať. „Podpora znevýhodnených oblastí je dominantná, ktorá umožňuje poľnohospodárom v hendikepovaných regiónoch dostávať platby. Tie im umožnia realizovať na tom území hospodárske aktivity, aby tam ostávali žiť. Hovorili ste o odlive ľudí. Tomu sa nikdy nezabráni. Mladí ľudia odchádzajú asi všade, a to aj v krajinách Európskeho spoločenstva, kde sú platby pre vidiek enormne vysoké. Ide ale o vytváranie podmienok, aby prevažná

väčšina obyvateľov

na vidieku ostávala.“ Zaujímalo nás, či náš Plán rozvoja vidieka to garantuje. „Sám o sebe to nemôže garantovať. Musí to byť v súčinnosti s inými operačnými programami, ako je budovanie infraštruktúry, vytváranie podmienok pre malé a stredné podnikanie iného typu ako je v poľnohospodárstve. Lebo zamestnanosť v poľnohospodárstve bude klesať.“ Podľa R. Trebatického diverzifikáciou sa vytvárajú iné pracovné príležitosti a umožňuje zamestnať ľudí, ktorí budú z poľnohospodárstva odchádzať. Myslí si, že spomínaný plán je súčasťou celého balíka nástrojov, sám o sebe sa vidiek nedokáže stabilizovať.

Andrej Pokojný