Slovensko v ostrom kontraste

Národná banka Slovenska včera rozhodla, že zachová úroky na nezmenenej úrovni. Kľúčová dvojtýždňová reposadzba tak ostáva aj naďalej na úrovni 6,5 %. Jednodňovú sterilizačnú sadzbu NBS ponechala na 5 %, kým úrok pre refinančné operácie bude aj naďalej 8-percentný.

Obavy z prehriatia

Rozhodnutie centrálnej banky sa vo všeobecnosti očakávalo. Národná banka Slovenska je už dlhšie známa svojím opatrným postupom v prípade úrokových sadzieb, keď k ich zmene došlo naposledy v novembri minulého roka. Vtedy ich banka znížila o 150 bázických bodov. Hlavným cieľom NBS je udržať na uzde infláciu, ktorá v júni dosiahla 8,4 %. Ďalšími faktormi, ktoré hrajú proti uvoľnenejšej menovej politike, sú pokles úspor a rastúca spotreba.

Nižšie sadzby na jednej strane prispievajú k väčšiemu objemu pôžičiek pre podnikateľskú sféru, a teda aj k vyššiemu rastu ekonomiky, avšak na druhej strane sú obavy, že tento úverový boom by mohol presiahnuť možnosti ekonomiky a skončiť tvrdým pristátím. Predstavitelia NBS sa vyjadrili aj ku kurzu slovenskej koruny, ktorý je podľa nich stabilizovaný a v najbližšom období neočakávajú sa tlaky ani v jednom smere.

Opatrný postup Slovenskej národnej banky ostro kontrastuje s okolitými krajinami, kde už v tomto roku k niekoľkým poklesom sadzieb došlo. V Poľsku bol júl dokonca prvým mesiacom roka, keď ostal úrok nezmenený na úrovni 5,25 %. Česká národná banka znižovala kľúčovú sadzbu v januári aj v júni, a tá sa v súčasnosti nachádza na historickom minime 2,25 %. V týchto krajinách je však miera inflácie v porovnaní so Slovenskom oveľa nižšia.

Najkontroverznejšie reakcie vyvolávajú postupy Maďarskej národnej banky (MNB). Tá na začiatku júna najprv pristúpila k devalvácii forintu o 2,2 %, lebo sa obávala prílišného posilnenia meny. Banka však veľmi rýchlo zistila, že reakcia trhu na jej krok sa nezhodovala s očakávaniami a už o týždeň na to pristúpila k zvýšeniu úrokovej sadzby najprv o 1 a neskôr o 2 percentuálne body na 9,5 %, čím sa dostala na bezkonkurenčne najvyššiu úroveň v strednej Európe. MNB chcela zvýšením úrokov dosiahnuť v protiklade s pôvodnými krokmi posilnenie forintu.

Nečitateľné kroky

Maďarsko sa netají ani tým, že chce čo najrýchlejšie vstúpiť do Európskej menovej únie. To by znamenalo, že krajina musí dva roky pred vstupom splniť obmedzenia dané Maastrichtskou zmluvou. Jedným z nich je aj 3-percentný horný limit na deficit štátneho rozpočtu, čo sa javí značne vzdialené v súvislosti s minuloročným 9,6-percentným schodkom. Problémy by mohla mať aj s inflačným kritériom.

Okrem toho maďarský forint musí najmenej dva roky zotrvať v stanovenom pásme okolo centrálnej parity. V tejto súvislosti sa pôvodne spomínala odchýlka +/-15 %, avšak z Európskej únie v tomto smere prichádzajú protichodné vyhlásenia. Niektoré z nich dokonca hovoria, že pre budúcich členov eurozóny bude platiť pásmo +/-2,25 %. Ak by sa to potvrdilo, tak by sa dvojročné udržiavanie meny v týchto hraniciach blížilo k ekonomickej samovražde. Začiatkom 90. rokov padli na úzkom pásme aj silnejšie meny ako britská libra či talianska líra.

Michal Mušák