Večer blízkovýchodnej diplomacie

George W. Bush: Hlavnou prekážkou mieru v tomto regióne je terorizmus

Palestínski radikáli obviňujú Izrael, že nedodržiava dohodu o prímerí

Včerajší večer nášho času sa niesol v znamení blízkovýchodného diplomatického úsilia. Štyri dni po palestínskom premiérovi Mahmúdovi Abbásovi sa s americkým prezidentom Georgom W. Bushom v Bielom dome stretol šéf izraelského kabinetu Ariel Šaron. V približne rovnakom čase vysoký predstaviteľ Európskej únie pre bezpečnostnú a zahraničnú politiku Javier Solana v Cannes rokoval práve s Abbásom.

Pravda, vzhľadom na rozloženie politického vplyvu v oblasti, omnoho väčší záujem vládol o stretnutie Bush - Šaron. V popredí ich už ôsmeho stretnutia bola otázka budovania bezpečnostného oplotenia Izraelom, ktoré predtým americký prezident označil za „problém“. „Prezident jasne vyjadril svoje názory na budovanie oplotenia minulý týždeň,“ zdôraznil včera hovorca Bieleho domu Scott McClellan. Bush na spoločnej tlačovej konferencii so Šaronom po ich rokovaní zdôraznil, že je povzbudený výsledkami realizácie mierového procesu na Blízkom východe a pripomenul, že hlavnou prekážkou mieru v tomto regióne je terorizmus, ktorý nemôže byť ničím ospravedlnený. Americký prezident ocenil rozhodné kroky izraelskej aj palestínskej strany pri obnovovaní dôvery medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a vyzval predstaviteľov Izraela, palestínskej autonómie i susedných krajín na zastavenie podnecovania k násiliu a šíreniu nenávisti. Bush zopakoval, že zotrváva pri svojej vízii zriadenia palestínskeho štátu, ktorý bude žiť bok po boku Izraela a pripomenul, že USA neurobia nikdy žiadne ústupky, pokiaľ ide o bezpečnosť Izraela. Prezident však súčasne apeloval na Izrael, aby zvažoval svoje kroky a ich dosah na mierový proces v regióne.

Izraelský premiér na tlačovej konferencii obhajoval stavbu izraelského bezpečnostného oplotenia, ktoré bude podľa neho pokračovať ďalej a ktorého úlohou je minimalizovať prenikanie útočníkov z palestínskych teritórií na izraelské územie.

Šaron pricestoval do USA po viacerých gestách dobrej vôle voči Palestínčanom. Izraelskí vojaci odstránili desať dôležitých kontrolných stanovíšť v Predjordánsku pri mestách Ramalláh a Hebron, čím po prvý raz od začiatku palestínskeho povstania z jesene 2000 uvoľnili cestu pre viac ako 100 dedín.

Ďalším ústretovým krokom Izraela je prísľub prepustiť 540 palestínskych väzňov - oproti pôvodne schválenému počtu 350. Medzi prepustenými má byť aj 210 islamských militantov, čo Izrael doteraz odmietal. Tento krok má posilniť postavenie Abbása.

Palestínske radikálne hnutia však tieto ústupky odmietajú ako nedostatočné. Hamas a Islamský džihád tak včera obvinili Izrael, že nepodnikol žiadne opatrenie ako protihodnotu za zastavenie protiizraelských útokov, ktoré militanti vyhlásili pred mesiacom. „Izrael nesplnil podmienky palestínskej iniciatívy, osobitne v otázke zadržiavaných a pokračovania agresie,“ povedal pre agentúru AFP popredný predstaviteľ Hamasu Ismail Haníja. Hlavné palestínske ozbrojené skupiny - vrátane Hamasu a Džihádu - 29. júna vyhlásili podmienečné zastavenie útokov na Izrael na obdobie troch až šiestich mesiacov. Ako hlavnú požiadavku na jeho predĺženie stanovili prepustenie všetkých asi 6000 Palestínčanov zadržiavaných Izraelom. Aj palestínsky minister poverený bezpečnostnými otázkami Muhammad Dahlan včera varoval, že otázka palestínskych väzňov môže zničiť dočasné prímerie.

(TASR, Hd)