DO PRIVATIZÁCIE SE

Hoci finále privatizácie 49 % akcií Slovenských elektrární (SE) avizovali kompetentní v polovici tohto roka, zavŕšenie procesu je stále v nedohľadne. Kým teda vstup strategických investorov do SPP, do troch rozvodných energetických podnikov či do Transpetrolu prebehol relatívne rýchlo, v prípade SE ešte nie je ani jasný spôsob privatizácie. Pritom koncom septembra uplynie už rok odvtedy, ako bol stanovený termín na predloženie predbežných ponúk. A tak vlastne život dal za pravdu tým, ktorí ešte pred spustením privatizácie tvrdili, že SE budú najtvrdším orieškom. Dôvodov je viacero. K tým najzávažnejším patrí ich vysoká úverová zaťaženosť (k 31.12. 2002 predstavovala sumu vyše 54 mld. Sk) či rozhodnutie vlády o predčasnom odstavení bohunickej jadrovej elektrárne V1. Tá v súčasnosti vyrába najlacnejšiu energiu a SE prináša hrubý zisk vo výške 4 mld. Sk. Okrem predčasného odstavenia bohunickej elektrárne V1 budú SE musieť v rokoch 2006 až 2008 odstaviť aj viaceré bloky tepelných elektrární, lebo nebudú schopné plniť nové environmentálne normy. Dovedna tak SE prídu o výkon 1594 MW (880 MW sú z toho dva bloky bohunickej V1). Otvoreným problémom je aj nedobytnosť viacerých pohľadávok, vyriešenie problému umŕtvených nákladov a podobne. To však nie je všetko. Okrem uvedených faktov sa pod časový sklz privatizácie 49 % SE podpísali aj parlamentné voľby. V septembri 2002 síce predbežné ponuky predložilo dovedna osem spoločností, ale... Ale ich posúdenie už zostalo na novú vládnu garnitúru. Tá sa prakticky začala tejto téme venovať až začiatkom tohto roka. A to nielen samostatne privatizácii 49 % SE, ale aj v spojitosti s doprivatizáciou strategických podnikov.

Otázka doprivatizácie sa na rokovanie koaličnej rady dostala až v polovici júna. K dispozícii už mala aj štúdiu, ktorú spracovalo MH SR. Z výsledkov rokovania koaličných partnerov vyplýva, že sa pravdepodobne ešte počká s doprivatizáciou SPP (z dôvodu predpokladu budúceho zvyšovania hodnoty akcií podniku a očakávaného výhodného čerpania dividend). Doprivatizácia ostatných podnikov sa zrejme rozbehne. Na to, aby sa spustila, treba však

najskôr zmeniť

literu platného tzv. privatizačného zákona. Ak sa tak stane v blízkom čase, nemožno vylúčiť, že do privatizácie sa ponúkne väčší ako 49-percentný balík akcií SE. V súvislosti s privatizáciou SE karty nečakane zamiešal aj zviditeľnený záujem ČEZ o vstup do privatizácie. Na rozdiel od ostatných uchádzačov, ktorí už vlani predložili predbežné ponuky, ČEZ preferujú privatizáciu SE ako celku. Dodajme, že návrh na privatizáciu SE obsahuje dva varianty. Podľa prvého sa 49 % akcií SE bude privatizovať ako jeden celok (jadrové, vodné, tepelné zdroje). Druhý variant hovorí o rozčlenení SE na dve spoločnosti. Jedna zastreší jadrové elektrárne (zostane v rukách štátu?) a druhá zahrnie ostatné zdroje na výrobu elektriny. Práve druhý variant preferujú zahraniční investori. Preto ho odporučila aj privatizačná komisia. Hoci na záujem ČEZ najskôr viacerí z kompetentných reagovali zamietavo, vraj do rozbehnutého tendra už nemožno vstúpiť, vládny kabinet napokon pred niekoľkými dňami súhlasil s ich vstupom. Dokonca, okrem ČEZ pribudol ešte jeden uchádzač a dvere ostali otvorené aj ďalším. Kedy však padne

definitívny verdikt

a aký variant privatizácie SE vláda uprednostní, je zatiaľ ťažko povedať. Minister hospodárstva Robert Nemcsics pre TASR na podobnú otázku reagoval slovami: „Nechceme robiť preteky s časom. Ide nám o to, aby sme využili všetky možnosti a vybrali záujemcu, ktorý ponúkne najvýhodnejšie podmienky. Snažíme sa využiť záujem o privatizáciu celých SE, preto treba vyhodnotiť práve tieto ponuky.“ Vzhľadom na zložitosť problematiky vyjadrenie treba len privítať, veď konečné rozhodnutie o privatizácii SE bude mať vplyv na celé hospodárstvo SR. Navyše, časť odborníkov sa naďalej prikláňa k názoru, že s privatizáciou SE sa naozaj netreba ponáhľať. Podobne ako postupujú napríklad vo Francúzsku, a napokon aj v Česku. U našich susedov privatizáciu ČEZ už raz jednoducho zastavili, keď predložené ponuky nesplnili očakávania (v cene aj prínosoch z tohto strategického kroku), ale neboja sa neúspešný pokus zopakovať.

Zdena Rabayová