(Ne)sociálna dimenzia manažmentu štátu

(Dokončenie z 29. 7.)

- Rovnako negatívnym sociálnym opatrením je v tejto fáze nášho vývoja pripravované zavedenie poplatkov za vysokoškolské štúdium. Proti sú rodičia, študenti aj Slovenská rektorská konferencia. Napriek sľubovaným určitým sociálnym opatreniam (sociálnym štipendiám a podobne) to pravdepodobne povedie k utlmeniu vzdelanostnej úrovne našej mládeže a k ďalšiemu úniku „mozgov“ do okolitého zahraničia.

- Súčasná vzdelanostná štruktúra obyvateľstva v SR celkom nezodpovedá súčasným vývojovým trendom a potrebám trhu v lokálnom i globálnom zábere. Tento závažný fenomén sa spája aj so spomenutým faktorom nezamestnanosti. Tá je v kategórii nekvalifikovaných ľudí vyše 40-percentná (v rómskej populácii až 64 %). Alarmujúca je tiež 37-percentná nezamestnanosť u mládeže vo veku do 24 rokov! Na druhej strane sa dosť ťažko zamestnávajú i občania v preddôchodkovom veku.

- Podľa výsledkov prieskumu z roku 2002 by chcelo určite odísť do cudziny pracovať viac ako 21 % respondentov, asi áno odpovedalo viac ako 25 %. Spolu to teda predstavuje 46 % občanov SR „so zajačími úmyslami“. Pritom najväčší záujem v tomto smere prejavili mladí ľudia vo veku 18 až 25 rokov, ďalej slobodní a bezdetní.

- Ďalším negatívnym javom je chudoba, občania v hmotnej núdzi. Uvádza sa, že kým v roku 1995 bolo necelých osem percent občanov SR v hmotnej núdzi, tak v roku 2002 to už bolo takmer 12 %. Na Slovensku, žiaľ, z asi 5,4 milióna obyvateľov patrí do kategórie chudoby až 600-tisíc obyvateľov.

Príčinou nežiaduceho rastu miery nezamestnanosti je do značnej miery spomenutý deštruktívny a nie konštruktívny model riadenia transformácie v SR. Z neho vyplýva i uplatňované tzv. administratívno-sociálne riadenie v SR. Ako sa manifestuje navonok? Okrem už uvedeného aj ďalšími nesystémovo zavedenými opatreniami (aj tzv. ohlasovacia povinnosť nezamestnaných, škrtanie oprávnených sociálnych dávok a iné). V SR sa teda nevytvárajú, prípadne len pomaly vytvárajú požadované

systémové prvky

múdreho manažmentu štátu. Celkom isto k nim patrí pružné vytváranie nových pracovných príležitostí pre našich občanov. Ak by sa nové pracovné miesta intenzívnejšie vytvárali, dochádzalo by tak k požadovanému nárastu výroby a k ozdravovaniu ekonomiky a spoločnosti ako integrovaného celku. S uvedeným sa spája tiež tento reťazec: nezamestnanosť - chudoba - nespokojnosť - únik najmä mladých mozgov. Príčinou chudoby v SR je práve stále vysoká nezamestnanosť, najmä v regiónoch či okresoch s mierou nezamestnanosti vyššou ako 30 % a nízkou takpovediac legálnou ekonomickou aktivitou (Rimavská Sobota, Rožňava, Veľký Krtíš, Revúca atď.). Príčinou úniku mozgov je predovšetkým neadekvátna sebarealizácia, nedocenenie, a teda nedostatok peňazí, ale tiež značná nespokojnosť s celkovou domácou sociálno-politickou klímou na Slovensku. Pravdepodobne s tým možno spájať i relatívne nízku účasť mladých ľudí na májovom referende o vstupe SR do EÚ. Prečo mládež tak nadšene víta úspešných hokejových reprezentantov a chrbtom sa obracia k väčšine našich politikov? Na toto nech odpovedajú oslovení. A toto je aj o dôveryhodnosti občanov k našim politikom, našim súdom atď. Príčinou nízkej dôveryhodnosti občanov SR voči NR SR, prezidentovi i vláde SR sú práve mnohé vyššie načrtnuté

krízové signály

vývoja našej ekonomiky a spoločnosti, ktoré prevyšujú viaceré pozitívne vodcovské a manažérske postupy a výsledky. Žiaľ, značná časť občanov SR inklinuje až k takpovediac potieraniu hodnôt. Nihilizmus občanov vo vzťahu k vedeniu štátu možno označiť aj za príčinu a následok existujúceho stavu. Ide o čiastkové, ba i úplné popieranie všetkých ustálených spoločenských hodnôt, mravných, etických a iných zásad v ekonomike a spoločnosti vôbec. Iste vždy existovali, sú a vždy budú aj takí, ktorí kritizujú všetko, všade a všetkých - okrem seba.

Príčinou redukcie spotreby je vysoké daňové a odvodové zaťaženie, ako aj nadväzná značná deregulácia cien, a teda s vývojom miezd, platov a dôchodkov v SR nekorelujúce neustále zvyšovanie cien a platieb. Nárast reálnych miezd, dôchodkov stále nezodpovedá skutočne dosiahnutej miere inflácie. Kto za to všetko zodpovedá? Ako „liečiť chorý organizmus“ slovenskej ekonomiky a spoločnosti? Už vláda bývalej ČSFR, niektoré nadnárodné inštitúcie (najmä MMF, Svetová banka), ale najmä vlády na Slovensku po roku 1989 a ich ministrov možno označiť za akýchsi hlavných

nositeľov príčin

diagnostikovaného stavu v oblasti riadenia SR vôbec a sociálneho manažmentu štátu zvlášť. Aká je možná ďalšia terapia? Vysokú nezamestnanosť v SR možno znížiť v podstate dvoma cestami: vláda SR sa musí koncentrovať na vytváranie nových pracovných miest (rozvinúť akýsi nový baťovský štýl manažmentu, jeho pozitívne prvky, ktoré znamenali aj pre Slovákov prácu, dobrý zárobok, bývanie, sociálne garancie). A s tým sa spája i podporovanie ďalšieho rastu vzdelanosti, zvyšovania kvalifikácie všetkých - manažérov, vlastníkov i zamestnancov - aj osôb v produktívnom veku. Spravidla platí: čím vyššia dosiahnutá kvalifikácia, tým nižšia nezamestnanosť a chudoba.

Doc. Ing. Ľ. Jemala, CSc.