Čo tak automobil na lízing?

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Na základe lízingovej zmluvy si chcem zaobstarať osobný automobil. Aká je podstata lízingu? Ako budem účtovať v jednoduchom účtovníctve lízingové splátky? Aké iné výdavky si môžem uplatniť (poťahy, autorádio)?

- Pojem lízing sa v našich právnych predpisoch nedefinuje. Používa sa v hovorovej reči a má svoj pôvod v anglickom slove „lease“ - nájom, prenájom, najímať. Nájom predstavuje záväzkový vzťah medzi dvoma právnymi subjektmi. Upravuje sa nájomnou zmluvou (hovorovo „lízingová zmluva“). Základné ustanovenia o nájomnej zmluve obsahuje § 663 a ďalšie Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky. Ak ide o nájom dopravného prostriedku, tento je podrobnejšie upravený v § 630 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), kde sa ustanovuje, že zmluva vyžaduje písomnú formu a presnejšie sa vymedzujú práva a povinnosti zmluvných strán, najmä riziká a zodpovednosť za škody, platenie nájomného, starostlivosť o dopravný prostriedok a iné.

V hovorovej reči, ale aj v odbornej literatúre sa používajú ďalšie dva pojmy: „finančný lízing“ (prípadne finančný prenájom) a „operatívny lízing“ (prípadne operatívny prenájom). Pod operatívnym lízingom sa rozumie obvykle krátkodobý zmluvný vzťah. Po jeho ukončení nemá nájomca právo na kúpu prenajatej veci. Po skončení vzťahu, ktorý nie je nijako časovo limitovaný, vracia nájomca predmet zmluvy prenajímateľovi. Nájomca nemá práva spojené s predmetom nájmu a nepreberá ani nijaké riziká. Pri finančnom lízingu sa nájomná zmluva podľa § 663 a následne Občianskeho zákonníka, prípadne § 630 Obchodného zákonníka uzatvára súčasne so zmluvou o kúpe prenajatej veci podľa § 489 až 496 Obchodného zákonníka.

Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Aj tento typ zmluvy vyžaduje písomnú formu. V konkrétnom prípade pôjde zrejme o nájom osobného dopravného prostriedku - automobilu - na základe zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci. Prenájmom automobilov s právom kúpy prenajatej veci sa zaoberajú obvykle väčšie podniky, ktoré majú formu obchodnej spoločnosti. Preto ak sa v hovorovej reči má označiť prenajímateľ, často sa používa pojem „lízingová spoločnosť“.

Pri účtovaní veci, používanej podnikateľom na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci, nájomného a výdavkov (nákladov) spojených s prevádzkou, sa uplatňujú ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a postupov účtovania v sústave podvojného i jednoduchého účtovníctva (opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 a 23586/2002-92). Automobil (alebo iná najatá vec) počas trvania nájmu nie je vlastníctvom nájomcu, ale ostáva vlastníctvom prenajímateľa. Preto nie je ani súčasťou obchodného majetku nájomcu, ktorý je v § 6 Obchodného zákonníka definovaný ako súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na podnikanie a v § 36 a 37 ukladá Obchodný zákonník podnikateľom účtovať okrem iného o obchodnom majetku.

V niektorých prípadoch sa však partneri môžu dohodnúť, že prenajatý majetok bude daňovo odpisovať nájomca. V tom prípade v sústave podvojného účtovníctva sa ukladá účtovnej jednotke tento majetok účtovať ako dlhodobý hmotný majetok v účtovnej triede 0, inak sa tento majetok eviduje na podsúvahovom účte v účtovnej triede 7. V sústave jednoduchého účtovníctva podobná úprava neexistuje a najaté veci sa neúčtujú.

Výbavu prenajatého automobilu možno doplniť. Ak sa doplnia veci, ktoré nebudú tvoriť s automobilom jeden majetkový celok (napríklad poťahy, rohože, bezpečnostná páka), potom sa budú účtovať ako zásoby vydané do používania alebo ako dlhodobý hmotný majetok. Ak dodatočná výbava automobilu bude tvoriť jeho súčasť, potom môže ísť o technické zhodnotenie vykonané na prenajatom hmotnom majetku. Podrobnosti upravuje § 41 postupov účtovania v sústave podvojného účtovníctva a § 5 postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva.

Účtovanie nájomného v sústave podvojného účtovníctva osobitne upravuje § 40 postupov účtovania v tejto sústave. Účtovanie nájomného v sústave jednoduchého účtovníctva nie je osobitne upravené. Pri účtovaní je potrebné rešpektovať daňové aspekty v súlade so zákonom č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 3 písm. f) tohto zákona nájomné za veci s právom kúpy prenajatej veci u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva možno uplatniť len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie (teda sa časovo rozvrhuje) a pri osobných automobiloch a osobných dopravných prostriedkov sú tieto výdavky limitované. Zákon o daniach z príjmov upravuje aj ďalšie podmienky pre uplatnenie nájomného v § 24 ods. 4 a 5, najmä ukladá po skončení nájomnej zmluvy zaradiť najatú vec do obchodného majetku a začať ju účtovať ako majetok využívaný na podnikanie.

Pri najatom automobile sa uznávajú ako daňové výdavky všetky výdavky, ku ktorým je nájomca zaviazaný nájomnou zmluvou, bežné prevádzkové výdavky aj výdavky na dovybavenie, okrem autorádia alebo iných prístrojov na zaznamenávanie a reprodukciu zvuku (§ 25 ods. 2 písm. b) ZDP).

Ing. Tatjana Pecháčová