Nenápadný ašpirant pre EÚ

Bulharsko má problémy nielen s Kozlodujom

Bulharsko doteraz zostávalo v úlohe nenápadného ašpiranta na členstvo v Európskej únii, ktoré má problémy maximálne so spornou jadrovou elektrárňou Kozloduj. Nedávne odvolanie štyroch ministrov kabinetu (obľúbeného?) premiéra Simeona Sakskoburggotského naznačilo, že krajina má určité rezervy, a to vo viacerých oblastiach.

Základný problém - Kozloduj - uviazol po prvých krokoch v slepej uličke. Bulharsko (ešte na prelome roka) odpojilo v súlade s dohodou s EÚ dva najstaršie 440-megawattové bloky atómovej elektrárne. Bulharský najvyšší súd však prakticky okamžite odmietol zmluvu s úniou, ktorá hovorí o odstavení Kozloduja do roku 2006 a celá záležitosť sa pohla dopredu až v júni, keď prezident Georgi Parvanov pozval do krajiny expertov s EÚ, aby posúdili bezpečnosť sporného objektu.

Sofijské vedenie očakáva od tohto kroku perspektívne ponechanie spomínaného jadrového zariadenia v prevádzke, ako aj odstránenie tejto problematiky ako možnej prekážky integračných ambícií krajiny. „Ak sa preukáže, že dva reaktory by bolo možné prevádzkovať aj po roku 2006, mohol by to byť pre EÚ dostatočný argument, aby rezignovala na požiadavku ich odstavenia,“ konštatoval Parvanov. Napokon Kozloduj vyrába takmer pätinu elektrickej energie v Bulharsku.

Ďalšiu brzdu v integračnom procese predstavuje pomalá reforma nepríliš efektívneho justičného systému. Vláda sa síce snaží o reformu, ale stále naráža na odpor sudcov, ktorí využívajú imunitu pred súdnym stíhaním v súčasnom systéme zaťaženom korupciou. A tak si Sofia musela na začiatku júla vypočuť varovné slová európskeho komisára pre rozšírenia Günthera Verheugena, ktorý naznačil, že nádeje Bulharska na pripojenie k EÚ v roku 2007 môžu byť ohrozené, ak sa nebude postupovať rýchlejšie. Imidžu krajiny neprispieva ani fakt, že v Bulharsku zúri „vojna gangov“, ktorá si už vyžiadala viacero obetí na ľudských životoch.

Perspektívy vstupu krajiny do Európskej únie prinášajú so sebou aj nečakané následky. Bulhari tureckého pôvodu, ktorých za čias komunistického režimu prinútila Sofia oficiálnou politikou násilnej asimilácie odísť do Turecka, sa teraz vracajú späť do rodnej vlasti s nádejou na lepší život. Polícia v Kardžali (ktoré je akýmsi tranzitným mestom) do dnešného dňa vydala 164 079 cestovných pasov a 211 825 občianskych preukazov, hoci populácia v regióne dosahuje len 163 340 obyvateľov. Väčšina z nich sú pritom starí ľudia, ktorí nikam necestujú a o pas ani nepožiadali...

Mladen Bosiočič