Rozvojová liberalizácia?

Najchudobnejší žiadajú o svoj krajec chleba

Septembrové rokovania o liberalizácii svetového obchodu v mexickom meste Cancun by mohli byť historické. Z doterajšieho procesu odstraňovania obchodných bariér profitovali najmä vyspelé krajiny a veľké korporácie. Teraz by si údajne konečne mohli prilepšiť aj tí chudobnejší. Malo by sa tak stať, ak by najvyspelejšie krajiny súhlasili s výraznejším otvorením vlastných trhov s textíliami a poľnohospodárskymi produktmi.

Jedným z príkladov je trh s bavlnou, od liberalizácie ktorého si najmä veľa sľubujú krajiny západnej a strednej Afriky. Ako uvádza The Economist, v súčasnosti je najväčším výrobcom bavlny Čína s 25-percentným podielom na svetovej produkcii, nasledujú USA s 21 percentami a India s 12. Na západnú a strednú Afriku v súčasnosti pripadá len 5 percent. No v posledných dvoch desaťročiach tu zaznamenávajú výrazný rast výroby, ktorá už prekračuje objem milión ton ročne, pričom vývoz regiónu dosahuje až osminu celkového svetového exportu tejto komodity. Pokiaľ ide o jednotlivé krajiny v Burkine Faso a v Mali bavlna predstavuje asi tretinu exportných príjmov, v Čade štvrtinu. V niektorých krajinách tieto exportné príjmy predstavujú vyše 5 percent HDP.

Najvyšší predstavitelia argumentujú, že by liberalizácia obchodu s bavlnou priniesla ďalšie rastové možnosti. Odborná štúdia, ktorú krajiny regiónu používajú ako jeden z podkladov pre rokovania v Mexiku, hovorí, že výroba americkej bavlny je o 50 percent drahšia ako v prípade tej africkej. Čiže z ekonomického hľadiska by rozšírenie africkej výroby bolo ziskové. No a keďže sa v Afrike bavlna pestuje na malých farmách, zvýšenie produkcie by podľa všetkého znamenalo zníženie chudoby.

No za súčasných podmienok africkí výrobcovia len ťažko môžu počítať s výraznejšou expanziou, keďže ich konkurenciu v iných častiach sveta podporujú mastné štátne subvencie. Americkí producenti bavlny tak dostávajú 230 USD na každých 0,4 hektára, Európska únia ani v návrhu reformy spoločnej poľnohospodárskej reformy nevyškrtla 700 mil. eur subvencií pre gréckych a španielskych pestovateľov bavlny, dokonca aj Čína poskytuje svojim producentom ročné subvencie v hodnote 1,2 miliardy USD. Pritom sa tieto dotácie podpisujú pod výraznejšie zníženie ceny bavlny na svetových trhoch. Odborníci odhadujú, že toto níženie stojí západnú a strednú Afriku okolo 250 mil. USD ročne, africkí politici dokonca hovoria o miliarde USD.

Krajiny regiónu idú do Mexika s maximalistickými požiadavkami, keď budú od vyspelých krajín žiadať dokonca aj finančné kompenzácie. Ak sa im však podarí vyboxovať aj omnoho menšie kompromisy, vznikne predpoklad, aby sa rokovania v Cancune označili za „rozvojové kolo“, ako ho už promptne pomenovala svetová ekonomická tlač. Bolo by však chybou podľahnúť predčasnému optimizmu. Čiastkové úspechy budú len málo znamenať, ak sa nepodarí dosiahnuť komplexná dohoda o liberalizácii v oblasti poľnohospodárstva.

(by)