Prekvapivé posunutie diaľnic

Ťažko skúšaný agrokomplex dostal ďalší zdrvujúci úder

Generálny riaditeľ Európskej komisie pre regionálnu politiku L. Riera Figueras mal pre nás v utorok, po skončení prvého kola bratislavského vyjednávania o Rámci podpory EÚ pre SR, zaujímavú správu - Európska komisia odporučila Slovenskej republike pri príprave na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu prehodnotiť poradie priorít v prospech rozvoja infraštruktúry. Vláda SR totiž po vstupe do únie predbežne rozhodla, že 24 % zdrojov z eurofondov určíme na rozvoj poľnohospodárstva, čo sa im zdá veľa, snažil sa návrh odôvodniť L. Riera Figueras. Slovensko bude môcť v rokoch 2004 až 2006 ako člen Európskej únie získať na financovanie projektov, ktoré majú prispieť k ekonomickému, sociálnemu a regionálnemu rozvoju krajiny, 1 mld. EUR zo štrukturálnych fondov a 600 mil. EUR z Kohézneho fondu. Práve veľké investičné projekty z oblasti dopravnej infraštruktúry a životného prostredia budú kofinancované z Kohézneho fondu, a preto treba zvážiť, či by sa nemalo poradie priorít (poľnohospodárstvo pred dopravou) vymeniť. Ako uviedol P. Csáky, kabinet v krátkom čase v súvislosti s čerpaním eurofondov opätovne otvorí strategickú otázku poradia priorít a posúdi aj objem peňazí, ktorými podporí poľnohospodárstvo, sociálnu politiku a dopravu. Podľa vicepremiéra, kabinet možno

dospeje k zmene

určenia zdrojov v prospech iných priorít. Slovenskí poľnohospodári nepochybne, a treba povedať, že opodstatnene, s takýmto odporúčaním súhlasiť nebudú. Kompetentní z oblasti cestnej dopravy by takéto riešenie určite brali, veď na Slovensku sa v uplynulých rokoch prakticky utlmila výstavba diaľnic, vyše 5200 kilometrov ciest je v dezolátnom, havarijnom stave, stovky mostov potrebujú nevyhnutú údržbu atď. O týchto otázkach sme v uplynulých dňoch hovorili s Ing. Dušanom Faktorom, generálnym riaditeľom investorskej organizácie Slovenská správa ciest. Na úvod sme sa venovali pozitívnej správe ministerstva financií, ktoré konečne umožnilo pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest používať veľmi výhodné, nízko úročené a dlhodobo splatné úvery z Európskej investičnej banky. Dušan Faktor na okraj informácie o úveroch z EIB uviedol: „Určite som osobne spokojný s týmto riešením, pretože my napríklad máme na pôžičku z EIB viazanú aj výstavbu rýchlostných úsekov Pohronie - Rudno - Žarnovica a Prešov - Svinie. Verili sme, že

stop úverom

z EIB je iba otázkou času, pretože je to banka, ktorá veľmi ochotne a výhodne ponúka svoje úvery. Chápali sme však, že ministerstvo financií nechcelo zvyšovať štátny dlh. Treba zdôrazniť, že na diaľnice skutočne treba viac financií, než sa v súčasnosti dáva. Napríklad v uplynulých rokoch sa akosi pozabudlo na potrebnú opravu a údržbu ciest. Na okamžitú nápravu by bolo treba viac miliárd. Avšak peniaze z rozpočtu nedostaneme inak, než presunutím financií z výstavby diaľnic, a tak vláda uvažuje s presunutím vyše 460 mil. Sk. práve na údržbu ciest.“ Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič pred niekoľkými mesiacmi prezradil svoj „diaľničný“ sen. Ak by sa na Slovensku podarilo ročne zabezpečiť približne 23 mld. Sk na výstavbu diaľnic, tak v roku 2012 by sme mohli už prejsť diaľnicou z Bratislavy do Košíc. Aby sa tento, pre vodičov veľmi

vytúžený sen

splnil, treba vytvoriť určité podmienky. Generálny riaditeľ približuje jednu z podmienok naplnenia spomínaného sna: „Vláda prijala ambicióznu verziu výstavby diaľnic, o tom niet pochýb, avšak verzia bude reálna iba za predpokladu, že sa ročne skutočne investuje vyše 20 mld. Sk. Samozrejme, nemôžu to byť financie iba zo štátneho rozpočtu, ale na výstavbu diaľnic treba zabezpečiť aj súkromný kapitál. Veľmi intenzívne sa pracuje aj na výbere poradcu na zabezpečenie potrebných podmienok na získanie eurofondov formou medzinárodného výberového konania. Zrejme zahraničný poradca by nám mal pomôcť pripraviť komplexné zadávacie podmienky, na základe ktorých sa budú môcť hlásiť reálni súkromní investori. Je reálne, že po výbere spomínaného poradcu by sme už v roku 2005 začali s výstavbou diaľnic aj na báze použitia súkromného kapitálu.“

Jozef Kunik