Otroci tretieho tisícročia

Cesta od lacnej práce k nútenej robote

Tohtoročná májová štúdia Medzinárodného inštitútu práce (MIP) Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) naznačila, že vykorisťovanie človeka človekom nepatrí už len minulosti, a že sa tento fenomén odohráva dokonca aj v priemyselne rozvinutých štátoch, ktoré samy seba prezentujú ako svetlý príklad demokracie a rešpektovania ľudských práv. Ide tu najmä o zneužívanie pracovného potenciálu ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a v stavebníctve, práca ktorých sa podľa MIP môže porovnať s ekonomicky rovnako výnosným kriminálnym činom, ako je napríklad obchod s drogami. Dokonca podľa správy MIP „v rovine nákladov a ziskov je vykorisťovanie ľudských bytostí oveľa ziskovejšie a menej riskantné ako obchod s drogami“. O koho tu presne ide? O akých ľudí? Predmetom vykorisťovania sú nelegálni migranti. Utečenci z rôzne postihnutých kútov sveta, ktorí na Západe hľadajú novú šancu a veria v lepšie zárobky a lepší život. Ich prúdenie z krajiny do krajiny, z kontinentu na kontinent je dobre organizovaný obchod, a tí, ktorí toto cezhraničné pašovanie ľudí kontrolujú a organizujú, už nezarábajú len na obchode s bielym mäsom. Prostitúcia je len časť zo ziskov. Ďalšie vysoké zisky plynú z nútenej či prinútenej práce nelegálnych pútnikov svetom na novom mieste ich pôsobenia.

Formy otroctva

„Existuje viacero foriem nútenej práce, otroctva či odpracovania si dlhov v priemyselne rozvinutých krajinách,“ tvrdí Belgičanka Danielle del Marmol, vedúca pracovnej skupiny OBSE, ktorá monitoruje vykorisťovanie ľudských bytostí a veľvyslankyňa Belgicka pri OBSE. Podľa nej najviac pracujúcich z prinútenia pôsobí vo Francúzsku, v tajných krajčírskych dielňach, potom v Belgicku v reštauračných zariadeniach, v Nemecku najmä na stavbách a v Španielsku či vo Veľkej Británii ich nájdete pri zbere úrody v ovocných sadoch. Zo strany zamestnávateľov je stále prítomný dopyt po lacnej pracovnej sile. Tú zabezpečujú ekonomicky zaostalejší obyvatelia východnej Európy a, pravdaže, nelegálni migranti predovšetkým z afrických a ázijských štátov. Práca načierno začína byť postrachom pre národné ekonomiky EÚ, avšak kým bude po nej dopyt, ťažko sa proti tomu bude bojovať. „Vykorisťovanie lacnej pracovnej sily imigrantov pomáha prežiť tým rezortom, ktoré dnes už nie sú kompetitívne - poľnohospodárstvo, textilný priemysel či stavebníctvo,“ uvádza sa v štúdii OBSE. Neraz sa uchádzači o tento typ práce prihlasujú dobrovoľne, avšak zo strachu pred udaním úradom, zo strachu pred vyhostením a vo väčšine prípadov nepoznajúc iné východiská a nemajúc na výber, musia ťažko pracovať čo aj v nepríjemných podmienkach za minimálnu mzdu, za smiešne peniaze. Bez nároku na víkend a na všetky sociálne vymoženosti, ktoré pracujúcim poskytuje Zákonník práce v každej krajine.

Protivykorisťovateľské plány

OBSE, ktoré združuje 55 krajín z Európy, zo Strednej Ázie a zo Severnej Ameriky, sa snaží vyvíjať koordinované úsilie s cieľom boja proti nehumánnemu vykorisťovaniu ľudí. Dôležité je v tomto smere poznať nielen krajiny, odkiaľ húfne odchádzajú nelegálni migranti (v Európe je to najmä Albánsko a Moldavsko), ale aj tranzitné krajiny, cez ktoré sa tajne pašujú ľudia (veľkú úlohu tu zohráva východná a stredná Európa) a, pravdaže, aj cieľové krajiny, kde sa nelegálni migranti usádzajú a snažia sa pôsobiť na trhu práce. Plán OBSE, ktorý by mal byť prijatý členskými štátmi čo najskôr, predvída potrestanie vykorisťovateľských praktík zo strany zamestnávateľov, ochrana takto postihnutých obetí a širšie zapojenie do tohto boja aj ďalších medzinárodných organizácií, štátnych inštitúcií a v neposlednom rade aj organizácii z tretieho sektora.

Vykorisťovateľské štáty

Inštitút OSN pre boj proti drogám a zločinnosti so sídlom vo Viedni upozorňuje, že hlavnými destináciami pre nelegálnych migrantov, ktorí sa potom stávajú predmetom vykorisťovania ich pracovnej sily, je Turecko, Belgicko, Francúzsko a Grécko, avšak všetky bohaté, teda rozvinuté krajiny, sú potenciálnymi destináciami. Medzinárodný inštitút práce vo svojej správe tvrdí, že zločinné organizácie posielajú ruských robotníkov najskôr do Grécka, odkiaľ sú letecky, zamiešaní medzi množstvo dovolenkujúcich turistov, odvážaní do Londýna. Na konci svojej cesty sa ocitajú bez potrebných dokladov, zadlžení, prinútení pracovať na menej prístupných farmách takmer zadarmo a zo strachu, že každú chvíľku môžu byť prezradení imigračným úradom. V Španielsku z hľadiska práce načierno hrali donedávna prím ilegálni marockí prisťahovalci. V posledných rokoch ich nahrádza lacná pracovná sila z Poľska a Rumunska. Podľa tej istej štúdie v Nemecku pre stavebné firmy v nehostinných podmienkach pracuje načierno okolo 400 000 Nemcov. V Taliansku, kde je situácia podobná, sa boj proti prisťahovalcom stáva predmetom ostrých politických šarvátok, dokonca s rasistickým podtónom.

A čo Slovensko?

Bolo by ilúziou myslieť si, že SR je stále iba tranzitnou krajinou pre nelegálnych imigrantov a že tých, ktorí u nás zostávajú, nikto ekonomicky nevyužíva. Ak na jednej strane lacná pracovná sila z Ukrajiny v stavebníctve bola priškrtená vízami, na druhej strane málokto z nás tuší, koľko je už na Slovensku Číňanov a Číňaniek (a Vietnamcov), ktorí na neznámych miestach (pivnice, byty, neoficiálne dielne) a v neznámych podmienkach (koľko pracovných hodín, za aký plat) šijú všetok ten lacný tovar z bazárov a pracujú pre rozrastajúci sa počet reštaurácií...

Iaromír Novák

Snímka TASR/AFP