Nie všetci a nekoordinovane

Vízie majú iba vtedy zmysel, ak ich chceme naplniť skutkami

Hoci predstavu ďalšieho hospodárskeho vývoja Slovenska do roku 2015 až 2020 predložili v rôznych podobách inštitúcie i ministerstvá, chýba efektívna koordinácia integračných krokov zo strany jednotlivých rezortov, rovnako aj výmena skúseností, kontaktov a informácií so samotnou EÚ. Nedávno uviedol kolektív Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV štúdiu Ekonomické a sociálne súvislosti integrácie Slovenska do Európskej únie, z ktorej vyplýva, že niektoré podniky majú nedostatočne, alebo nemajú vôbec vypracovanú integračnú stratégiu. To zužuje priestor možného budúceho využitia integračných príležitostí. Aj preto je nevyhnutná vertikálna spolupráca medzi centrálnymi orgánmi, podnikateľskými kruhmi, záujmovými združeniami, či regiónmi a tiež horizontálna komunikácia medzi podnikmi, vrátane už pôsobiacich v integrovanej Európe. Spomínaná štúdia dáva odpoveď na to, aké by malo byť Slovensko v najbližších rokoch. Podľa ministra hospodárstva Roberta Nemcsicsa poslúži ako jedno z východísk pre definovanie národohospodárskej stratégie Slovenska. Rozhodujúce v tejto etape je definovať, čo má šancu na úspech v 20-ročnom horizonte a na to sa zamerať aj z hľadiska podporných nástrojov štátu a legislatívy. Pri naplnení optimistického integračného scenára budú tempá rastu HDP Slovenska vyššie o 0,5 až 0,9 percentuálneho bodu, čo znamená v priemere za obdobie 2004 až 2010 tempo rastu na úrovni 4,7 %. Slovensko by tak malo 75 % hospodárskej úrovne rozšírenej EÚ dosiahnuť v roku 2013. Ak by sa podarilo mimoriadne úspešné čerpanie čistých príjmov z EÚ, teda o 12 mld. Sk ročne viac ako v súčasnosti, dodatočný rast by mohol stúpnuť až na 1,2 percentuálneho bodu. Ak by však čisté príjmy z únie zostali na terajšej úrovni, dodatočný rast v dôsledku vstupu by podľa prepočtov SAV klesol na 0,3 percentuálneho bodu. Tempo rastu nominálnej mzdy by podľa štúdie SAV malo v období 2004 až 2010 v priemere dosiahnuť 6,4 %, zamestnanosť by mala rásť tempom 2,1 %. Deficit štátneho rozpočtu má podľa SAV v danom období v priemere predstavovať 2,9 %, inflácia 3,9 %. Tempo rastu spotreby domácností by malo v uvedených rokoch v priemere dosiahnuť 4,3 % a verejnej spotreby 2,5 %. Výhody a nevýhody vstupu Slovenska do EÚ sa podľa viacerých ekonómov interpretujú príliš staticky. Integrácia predstavuje príležitosti, ktoré treba vedieť využiť. Na druhej strane je spojená s určitými rizikami, ktoré je potrebné vedieť včas identifikovať a minimalizovať. Hospodárska vízia by mala občanom pomôcť pochopiť zmysel dnešných nepopulárnych reforiem, ktoré z krátkodobého hľadiska neprinášajú zlepšenie. Treba jasne pomenovať, čo reformy donesú do budúcna, dokedy si majú ľudia uťahovať opasky a kedy sa začne život zlepšovať. Trh práce a sociálna situácia domácností predstavuje najproblémovejšiu oblasť slovenskej ekonomiky. Tvorba nových pracovných miest by sa preto mala stať nosným prvkom všetkých súčastí hospodárskej politiky. Integrácia do EÚ môže tento proces podporiť najmä intenzívnejším prílevom zahraničných investícií a prostriedkami zo štruktúrnych fondov.

Eleonóra Bujačková