Kde mladí z domu neodchádzajú

Pozornosť zamerali sa na výstavbu zariadení, infraštruktúry aj bytov

Hovorí o sebe, že je prísny, ale spravodlivý. Tieto vlastnosti, ako hovorí Ing. Stanislav Susedka, využíval viac ako tri desiatky rokov vo vedúcich riadiacich funkciách a využíva ich aj dnes ako starosta obce Brestovany v okrese Trnava už druhé volebné obdobie. Obec, kedysi zložená z troch katastrov - Horné Lovčice, Malé a Veľké Brestovany, v ktorej dnes žije 2010 obyvateľov, posledné roky výrazne zmenila svoju tvár. Omladla, vybavila sa potrebnou infraštruktúrou i občianskou vybavenosťou, pribudli nové stavebné obvody pre 50 rodinných domov, hlavne pre mladých stavebníkov. Tí neodchádzajú, pretože život je tu zaujímavý, obec má dobrú polohu s vhodným vlakovým aj autobusovým spojením smerom na Sereď, Galantu, Trnavu aj Piešťany. Aj to má vplyv len na päťpercentnú mieru nezamestnanosti. „Dennodenne sa na obecný úrad ľudia chodia pýtať na voľné

byty a pozemky

v súvislosti s výstavbou Peugeotu. Nákladom 35 mil. Sk sme postavili dve nájomné bytovky s tridsiatkou bytov, ktoré sme odovzdali užívateľom na Vianoce minulého roka. Čakáme na dotácie od štátu, aby sme začali s výstavbou tretej, 24-bytovky nákladom 30 mil. Sk, naďalej evidujeme vyše 70 žiadateľov o pridelenie bytu. Jedinou šancou pre štát v oblasti bytovej výstavby je výstavba v obciach, preto je potrebná jeho podpora.“ Po svojom nástupe do funkcie sa ujal projektu opravy miestnej základnej školy, rozpočtovanej na 4,5 mil. Sk. Bol toho názoru, že ak sa má rekonštrukcia začať, je potrebná komplexná prestavba historického objektu. Za týždeň mal na stole štúdiu, postupne presvedčil nadriadených na okrese i kraji a v krátkom čase sa uskutočnila prestavba nákladom necelých 12 mil. Sk tak, že v súčasnosti sa Brestovany môžu pochváliť reprezentatívnym objektom s deviatimi triedami a dvoma špecializovanými učebňami. Starosta však plánuje ďalej. V spolupráci s STU - katedrou architektúry má vypracované projekty aj na exteriéry - rekonštrukciu telocvične, vybudovanie amfiteátra a športovísk tak, aby novooplotený komplex slúžil všetkým obyvateľom na relax a vhodné využitie voľného času. Hoci oplotenie neurobili presne podľa návrhov, ale prispôsobovali ho možnostiam a dostupnosti finančných zdrojov, aj tak stálo 1,1 mil. Sk, čo je však oproti predpokladaným 3 mil. Sk podstatne menej. Navyše, preskúmané sú aj

dreviny parku,

tie, ktoré by mali ostať či byť nahradené. Telocvičňa by sa mala na základe trojmiliónovej dotácie opraviť už do konca roka, amfiteáter by sa mal s oddychovými zónami budovať postupne. Na súčasné pomery ojedinelou stavbou bol kultúrny dom, ktorý otvorili 21. 9. 2001 s rozpočtovým nákladom 16 mil. Sk. Dnes je pýchou obce, a keďže takýto stánok v obci chýbal, je patrične na radosť starostu aj využívaný. „Nik neveril, že sa nám toto dielo podarí. Bol som za jeho výstavbu aj ako občan. Usporadúvame tu napríklad BHS, Brestovanské hudobné slávnosti, stretnutia s dôchodcami, hody, plesy. Ideálna kapacita je 350 ľudí, ale zaťažkávacie skúšky s akciami mladých toto číslo presiahli. Svedčí to o záujme o spoločenský život v obci, nesmierne ma teší, že investícia nebola zbytočná. Zobrali sme si síce úver, ale čím neskôr by sme sa do stavby pustili, tým drahšie by nás bola vyšla,“ konštatuje starosta. Jednou zo zásadných investičných akcií je budovanie kanalizácie v regióne. Okolité obce preto založili

združenie Dudváh,

ktoré na budovanie kanalizačného zberača získalo 40 % z celkovej sumy podporu z fondu PHARE. Prvá etapa budovania kanalizačného zberača, položenia miestnej kanalizácie spolu so 196 prípojkami, s pripojením obecného úradu, kultúrneho domu, ZŠ, MŠ, novopostavených bytoviek, sa robila v Brestovanoch. Obec už má stavebné povolenie na druhú stavbu, dobudovanie gravitačnej kanalizácie v ostatnej časti obce. Na rad konečne príde aj ulica, v ktorej bývajú predchádzajúci starostovia i ja. Nik z nás ju nechcel budovať, aby občania nepoukazovali na uprednostňovanie. Doterajšie investície predstavujú len pre obec 14 mil. Sk. Kde na to všetko Brestovany berú finančné zdroje? „Musíte zháňať peniaze. Veľmi nám pomáha stredné odborné učilište stavebné. Učni u nás pracujú, získavajú prax a nám to zasa pomáha finančne. Na údržbu komunikácií v zime i na čistenie obce, potoka Rošlím, kosenie verejných priestranstiev využívam pracovníkov verejnoprospešných prác. Systém predtým bol lepší, súčasné riešenie nie je šťastné. Každá z troch pôvodných obcí má svoj cintorín, svoj dom smútku, o to sa treba starať. Urobil som si prieskum firiem, ktoré robia kanalizačné prípojky a rozhodol som sa, že my si

ju postavíme

lacnejšie. Zamestnal som vodára a spolu s pracovníkmi VPP si robíme všetko, čo môžeme, sami. Veľmi dobrú obojstrannú spoluprácu máme aj s PD Zavar. To sú oblasti, ktoré vieme zvládnuť, pri ktorých si vieme poradiť, ušetriť, a pritom stále napredovať. Zásadné výhrady mám však k prechodu kompetencií. Financie nám jednoducho nestačia a nik nás neberie vážne. „Dopisujem“ si so zriaďovateľom, s ministerstvom financií, ale zatiaľ bez výsledného efektu. Podpísal som delimitačné protokoly, oproti tomu nám znížili polročné limity, a potom ešte chceli vrátiť určitú sumu. Čo sú to za nezmysly? Máme zodpovednosť za zverené majetky, za ľudí, ktorí pracujú v školstve, za deti... Keď som chcel, aby škola, materská škola i jedáleň fungovali, musel som platiť, čo bolo treba. Už dávno majú vyčerpanú celoročnú sumu, ale nedovolím, aby deti ostali doma napríklad pre problémy s teplom. Len na energie nám do konca roka chýba tristotisíc korún, nehovoriac o ostatných výdavkoch. Telefón mesačne stojí asi päťtisíc, koľko to bude do konca roka? Podobne z obecného rozpočtu pôjde aj úhrada za vodné a stočné. Skrátka, reforma nie je pripravená a my na ňu doplácame. Neľutujem síce prácu s ľuďmi, ale je rozdiel pôsobiť vo funkcii, keď môžete rozkázať, a rozdiel, keď ľudí musíte trpezlivo vypočuť a citlivo riešiť ich problémy. Najhoršie sa riešia medziľudské vzťahy, susedské konflikty, závisť. Je to práca pekná, ale veľmi náročná. V obci sú všetci moji kamaráti, jedni viac, iní menej. Ale každému nevyhoviete.“

Zora Petrášová