Volajú najmä po stabilite

Rozvinutý obchod je zrkadlom úspešnosti ekonomiky

Strojárska výroba bola, je a bude meradlom úrovne hospodárskeho a ekonomického života nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách, čo sa odzrkadlí v rozvíjajúcom sa spoločenstve EÚ. V rámci toho sa prejavuje jej nadväznosť vplyvom technickej úrovne na rozvoj príbuzných odborov, a to stavebníctva, automobilizmu a iných.

Slovensko je známe dlhoročnou tradíciou strojárskej výroby, ktorá je však dnes niekde inde ako pred rokom 1989, keď došlo k rozpadu systému odbytu krajín združených v RVHP, kde bol odbyt aj strojárskych kapacít zmluvne zabezpečený a menej bezproblémový. Strojárstvo žije, avšak za podstatne menšej podpory štátu, ako v minulosti. Rozmach strojárstva a podiel na celkovej výrobe nebude už taký ako pred 20 rokmi, avšak pre proporcionálny rozvoj Slovenska by mal dnes dosahovať 25 až 30 %. Slovensko má rezervy v účinnejšej podpore slovenských strojárskych firiem, ktorá by mala byť aspoň taká, ako v susednom Nemecku. O perspektívach ťažko skúšaného strojárstva a jeho rozvoji hovorí ten najpovolanejší, generálny riaditeľ strojárskej fabriky CSM, a. s., v Tisovci, Ing. František Alberty, ktorý v jej čele stojí viac ako 12 rokov:

- Teší ma pohľad, keď pri výstavbe diaľnic vidím slovenské výrobky.

Naša firma ponúka v stavebných mechanizmoch rad UDS. Avšak na dynamický rozbeh domáceho trhu sa ešte stále spoliehať nemôžeme. Našou budúcnosťou je export, a to aj smerom na východ. V čistej strojarine je dominantná práca so železom, ktorú vie oceniť aj automobilový priemysel. Avšak zahraničný investor, úspešný práve v tejto brandži, svoj vstup do strojárskej fabriky tvrdo zvažuje. Všetci dnes uprednostňujú nákup hotových komponentov za veľmi prijateľné ceny. Aj preto by pomohlo, keby sa v tomto smere angažovala vláda aj NBS. V 90. rokoch sa úroky pohybovali okolo 25 %, dnes je to 10-14 %, čo je stále veľa, trvajú odvodové povinnosti priamych a nepriamych daní. Odvod zo zisku je už dlho predmetom pripomienok a azda tento rok sa niečo aj zmení, pretože budúcnosť si takéto zmeny žiada. Potešila by ma daň 15 % zo zisku a zníženie odvodových povinností aspoň o 5 %.

Ani jedna firma nechce zaostať za konkurenciou. Informačné technológie sú dnes vo svete nenahraditeľné. Ako to vnímate v CSM?

- Nový informačný systém, ktorý sme začali uplatňovať, je zameraný na

kompletnosť hospodárenia a kapacitné plánovanie výroby. Je mimoriadne dôležité využívať zásady plánu a jeho výstupy, cez počítačové terminály na každom stupni, plánovanie sa stane atraktívnym a naplní približne 10-miliónovú investíciu. Pol milióna korún smerovalo do beztrieskových technológií stroja na úpravy plôch pred zváraním a 700-tisíc Sk do zdrojov zvárania, pretože kvalita zvárania je jednou z priorít systému kvality. Naša dlhoročná spolupráca s nemeckou firmou Liebher, jedného zo svetových výrobcov stavebných strojov, je hybnou silou do rozvoja technológií a rozvoj zabezpečuje tiež dobrá spolupráca s obchodno-výrobnou firmou Gimpex Vrútky. Nové robotizované pracovisko pracuje na plný výkon a ročne ušetrí 0,9 mil. Sk.

Čo patrí k prioritám strojárov z Tisovca?

Stále platíme za minulosť, ktorá našej fabrike priťažila. Cesta do EÚ dáva istú nádej, ale je tu súčasná politika SR, ktorá tiež trpí na začiatky rozvoja trhovej ekonomiky, ktorú si mnoho podnikateľov vysvetlilo po svojom. Rok 2003 priniesol nové regulované ceny elektrickej energie, plynu, vody, čo má za následok zvýšenie materiálových vstupov. Ceny si pri súčasnej konkurencii dovoliť zvyšovať nemôžeme, pociťujeme tlak na ich udržiavanie, resp. na ich zníženie. Priestor na hospodárenie je skôr taký, aby sme úspory v nákladoch využili na zvýšenie zisku. Napríklad vplyv cien energií nám ukrojí okolo 15 mil. Sk. Ak chceme existovať, musíme svoje výrobky predať. Aj preto by sme si želali, aby zahraničný kapitál smeroval taktiež do menej lukratívnych oblastí, akou je i strojárstvo. Máme už skúsenosti zo spoločného podniku s americkou firmou Gradall a v Rusku máme spoločnosť CSM Ruslan. Tam sme sa etablovali už pred 30 rokmi. Firmy ako Surgutneftegaz, Transnefť, Jukos, Gazprom, FDS sú pojmy, navyše Rusko otvorí obchodné kanály aj do ďalších republík. Naše i zahraničné banky však považujú východný trh stále za rizikový. Musíme dosiahnuť, aby od podpisu zákazky po úhradu v tejto časti sveta prešiel jeden mesiac. Privítali by sme tiež, aby podmienky pre domáceho podnikateľa boli také, ako všade inde vo svete. Zatiaľ to tak nie je. Potreby partnerov smerujú do potreby nových technológií povrchových úprav, ktoré naplníme novým zariadením z Talianska a tiež novým zariadením na delenie plechov. Chýbajú nám však rýchlo sa otáčajúce zdroje, ktoré je ťažké získať z predajov, keď lehoty úhrad sú viac ako 2 mesiace, čo sa týka aj predaja na akreditív. Na ruskom teritóriu by sme uvítali väčšiu iniciatívu bánk.