Zmýlite sa, dostanete pokutu, zmýli sa minister, zvýši dane

(Dokončenie z 3. 7.)

V podvojnom účtovníctve „nerozhodujú daňové doklady“, ale hospodársky výsledok, ktorým je rozdiel nákladov a výnosov, a ten sa rovná rozdielu čistého imania na začiatku a konci účtovného obdobia a ktorý sa tiež na daňové účely upravuje podľa ustanovení zákona o daniach z príjmov. V účtovníctve „nerozhodujú daňové doklady“ (terminus technicus zákona o DPH), ale účtuje sa na základe účtovných dokladov. V každom prípade riadne vedenie účtovníctva či už v jednej, alebo druhej sústave musí zabezpečiť, že všetky príjmy, ktoré sa majú zdaniť, sa aj takto vykážu a ani jedna sústava nesmie dovoliť uplatniť daňové výdavky, ktoré zákon uplatniť nedovoľuje. Rozdiel je len v tom, že v niektorých prípadoch (legálne, nie podvodom) ovplyvnia výsledok hospodárenia a základ dane z príjmov v rozličných daňových obdobiach. Zjednodušene: výstupy produkčného procesu (realizácia výkonov) do okolia podniku bez ohľadu na to, či sú zaplatené, zvyšujú v sústave podvojného účtovníctva výsledok hospodárenia už pri odovzdaní výkonov (vzniká pohľadávka a súvzťažne výnos), v sústave jednoduchého účtovníctva sa výsledok hospodárenia zvýši až

po inkase tržby

v peniazoch (vzniká príjem). Hmotné vstupy (obstaranie zásob) znižujú výsledok hospodárenia v sústave podvojného účtovníctva buď až pri ich použití (spôsob A - spotreba materiálu, predaj tovaru je úbytok zásob a súvzťažne náklad), alebo pri ich obstaraní (spôsob B - prírastok materiálu, tovaru je prírastok záväzku a súvzťažne náklad, koncom roka sa zohľadní zmena stavu zásob). V sústave jednoduchého účtovníctva ovplyvní výsledok hospodárenia zaplatenie obstaraných zásob v peniazoch (nákup materiálu, tovaru je výdavok). Nehmotné vstupy (služby, subdodávky) znižujú hospodársky výsledok v sústave podvojného účtovníctva pri ich prevzatí (vzniká záväzok a súvzťažne náklad), v sústave jednoduchého účtovníctva ovplyvní hospodársky výsledok zaplatenie nehmotných vstupov (výrobná réžia je výdavok).

Pomocou týchto zjednodušených zásad možno dokázať, že príklad, ktorým sa dokladá „škodlivosť“ jednoduchého účtovníctva, je zavádzajúci. Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva po zaplatení obstaraných zásob, účtuje (legálne) výdavok, ktorý ovplyvňuje základ dane z príjmov. Tento výdavok ovplyvní jeho výsledok hospodárenia a základ dane z príjmov v účtovnom a zdaňovacom období, keď bola vykonaná úhrada, a to bez ohľadu na to, či zásoby v tomto období použije (spotrebuje, predá), alebo mu ostanú ku koncu obdobia ako zásoba. Ak zaplatí preddavok, ide o daňový výdavok

na nákup zásob,

ale namiesto prírastku zásob účtuje vznik pohľadávky. Ak by ku koncu roka „predal svoj sklad“, ale nedostal za to úhradu, účtoval by v knihe zásob úbytok a v knihe pohľadávok prírastok. Nemožno tvrdiť, že by „mal náklady“, lebo jednoduché účtovníctvo náklady neúčtuje. Náklady na spotrebované nákupy v období ich predaja alebo spotreby sa účtujú v podvojnom účtovníctve. Na výsledku hospodárenia v sústave jednoduchého účtovníctva by sa nič nezmenilo. Ak by začiatkom roka tie isté zásoby kúpil späť, ale nezaplatil, účtoval by v knihe zásob prírastok a v knihe záväzkov prírastok. Výsledok hospodárenia ďalšieho obdobia by bol nezmenený. Načo by teda tieto transakcie robil? Nič by nezískal a musel by sa ešte postarať o ošetrenie zaúčtovanej pohľadávky a záväzku (pravdepodobne vzájomným započítaním). Je zaujímavé, že tento

pochybný argument

prevzalo aj MF SR do svojho návrhu koncepcie daňovej reformy z 26. 3. 2003, kde sa píše: „Časový nesúlad vznikajúci v dôsledku odlišného okamihu zahrnutia príjmov do základu dane v sústave jednoduchého a podvojného účtovníctva umožňuje subjektom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva za pomoci subjektov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva rôznymi technikami sa vyhýbať zdaneniu či presúvať svoj zisk do budúceho zdaňovacieho obdobia.“ Občan nemá dobrý pocit, keď zisťuje, že na základe takýchto zjednodušených a nedomyslených argumentov môžu padnúť rozhodnutia, ktoré vženú tisíce malých podnikateľov, ktorí majú problémov vyše hlavy, bezdôvodne do ďalších výdavkov. Kto chce klamať, ten si cestu nájde. A nepotrebuje na to jednoduché účtovníctvo a komplikované transakcie. V oblasti drobného podnikania sa každý už stretol so živnostníkom, ktorý ponúka výhodne služby „bez papiera“. Každý sa stretol s predavačom, ktorý vydá lístok z registračnej pokladnice až po vyžiadaní, alebo na doklad z ERP „zabudne“ niečo nablokovať a potom to pripíše rukou, alebo má dve registračné pokladnice a pod. To je v malom. Možnosti sú aj vo veľkom. Vo všeobecnosti sa slepo dôveruje dátam spracovaným počítačom. Napadlo už niekoho niekedy

prepočítať doklad

alebo výstup účtovnej knihy spracovanej počítačom? Je problém pre bohatého podnikateľa zaplatiť šikovného programátora, ktorý výpočty zo správnych vstupov upraví na žiaduci výsledok? Uvažoval niekto o certifikácii programov? Vo Veľkej Británii už pred vyše 30 rokmi smeli daňovníci, ktorí spracúvali dáta dôležité na stanovenie daní, používať len programy dodávané pracoviskom vo vlastníctve štátu, ktoré boli „uzamknuté“ pred zásahmi. Ak mali v rámci integrovaných systémov vlastné programy, museli ich dať certifikovať a odborníci ich testovali pomocou špeciálnych kontrolných príkladov. Čo tak ísť touto cestou, ktorá iste nie je taká jednoduchá, ako zrušiť jednu účtovnú sústavu. Nebezpečenstvo je zatiaľ zažehnané. Dúfajme, že sa znova neobjaví pri schvaľovaní ďalších zákonov daňovej reformy. Veď poslanci dostávajú príspevky na zaplatenie odborných posudkov k schvaľovaným zákonom.

T. E. Mak