Ako údržbár zvyškových aktivít

Prvým krokom muselo byť veľké upratovanie smerom k dcérskym spoločnostiam

VSŽ po predaji oceliarní pre U. S. Steel (USSK) v roku 2000. Sú v súčasnosti akciovou spoločnosťou zamestnávajúcou 45 ľudí bez akejkoľvek výrobnej činnosti. Je to vlastne holdingová štruktúra, zastrešujúca momentálne 12 dcérskych spoločností s vyše 3100 zamestnancami a z tohto pohľadu ju predseda predstavenstva a prezident akciovej spoločnosti Peter Benedikt nazval údržbárom zvyškových aktív, ktoré USSK nechali vo VSŽ, keď sa predal tzv. core business s vysokými pecami a výrobou ocele. Záber aktivít spoločností v skupine VSŽ bol a ešte azda aj je veľmi široký a väčšina predmetov ich činnosti sa vzájomne nedopĺňa, neplynú z nich žiadne synergické efekty. Práve chýbajúce spolupôsobenie stmeľujúcich

medzi dcérami,

ktoré sa zaoberali od výroby tehál, spracovania hutníckeho materiálu, až po upratovanie či liečenie ľudí, priviedlo manažment spoločnosti k plánovanému predaju podielov v siedmich z nich, ako aj pozemkov a nehnuteľností. VSŽ už nevlastnia podiely vo Ferrotoure, Getre, Koksmonte, Tehelniach Temako, Vzdelávacom a poradenskom centre, Servise a Nemocnici. Medzi ponechanými spoločnosťami sú VSŽ Inžiniering, VSŽ Kovostroj Dobšiná, Stylkov, Variakov, Profil Rakovo, VSŽ Unicorn Tornaľa, VSŽ Strojlab Medzilaborce, Ocekon, Gastrometal, Obal - Servis, VSŽ Servis a Byty - Servis. Na základe inzerovaných verejných tendrov sa o dcérske spoločnosti uchádzalo asi sto záujemcov, o pozemky a nehnuteľnosti takmer 80. Po vyhodnotení všetkých platných ponúk VSŽ predali 25 nehnuteľností a pozemkov, z ktorých 13 kúpila USSK, hlavne však tie, ktoré tvorili logický celok s fabrikou, ale aj rekreačné zariadenia. Údajný príjem za tieto predaje dosahuje okolo 500 mil. Sk.

V reštrukturalizácii spoločností a investíciách sa vari najviac urobilo v Inžinieringu. Ten rozdelili predajom časti podniku na VSŽ Inžiniering, ktorý zastrešuje zlievarenstvo a na Ocekon, bude pokračovať v činnosti Mostárne. Ukončili tam modernizáciu automatickej formovacej linky v Zlievarni 1 v objeme približne 39,5 mil. Sk, čo dáva predpoklad na zvýšenie kvality a ziskovosť produkcie do budúcnosti. Okrem nej teraz zvažujú ďalšiu investíciu vo výške 10 až 15 mil. Sk zameranú na zlepšenie pracovných podmienok. Predajom divízie Mostáreň v rámci reštrukturalizácie sa zároveň podarilo zrušiť niekoľkostupňové riadenie spoločnosti, ktoré neprinášalo

žiadne efekty

a vytváralo skôr možnosti manévrovania s pracovnými silami a boli problémy s konkretizáciou nákladov a výnosov. Na ponosy väčšiny zamestnancov Inžinieringu ohľadom nevhodnosti linky na výrobu sa urobil na ňu audit, ktorý potvrdil jej schopnosť, ale aj nedostatky vo výrobnom procese, čiže v údržbe a kvalite, kde je rozhodujúcim činiteľom ľudský faktor a spôsob manažovania výroby. Na základe auditu v rámci spomínanej 10 až 15 miliónovej investície dokončia aj niektoré technické úpravy na linke, ktoré by mali znamenať jej vyrovnanie na úroveň európskeho priemeru, čiže technických schopností zlievarne produkovať také isté výrobky, aké sa vyrábajú všade inde. Po týchto krokoch už nebude možné tvrdiť, že dôvodom neúspechu je linka, hovorí P. Benedikt a dodáva, že problémy okrem kvality sa vyskytujú ešte aj v obchode, preto robia zmeny v manažmente, v systéme riadenia kvality, ľudských zdrojov a v sledovaní nákladov.

O súdnych sporoch, ktorými sú VSŽ zaťažené, informovalo predstavenstvo spoločnosti akcionárov už na predošlom valnom zhromaždení. Situácia je vo vývoji a podľa predstaviteľa rozhodujúceho akcionára, Penty Investment a zároveň predsedu dozornej rady Jaroslava Haščáka, tím, ktorý sa touto problematikou zaoberá, urobil veľký kus dobrej práce. Za cieľ si vytýčili zlepšiť manažment vedenia súdnych sporov, urobiť si jasno, kto a za čo ich žaluje, ako aj zvrátiť žaloby v prospech firmy. V pasívnych sporoch nad 1 mil. Sk sa takmer v každom prípade dostali do aktívnejšej pozície podávaním protižaloby. VSŽ sú aktívne zaangažované v 66 sporoch, čiže tam, kde žalujú oni, pasívnych je 112 prípadov s celkovými nárokmi okolo 3,7 mld. Sk. Počty sa menia, ešte v 1. polroku 2002 evidoval právny odbor VSŽ dovedna až 373 súdnych sporov, po dôslednom preskúmaní sporovej agendy však zistil, že 195 je z nich už právoplatne ukončených. Naskočili sme do už rozbehnutého vlaku, hovorí J. Haščák na stav, ktorý z hľadiska súdnych sporov prebrali. Veľa rozhodnutí už bolo vydaných po prvostupňových pojednávaniach, chýbala o nich vedená

presná evidencia,

externí právni zástupcovia nekomunikovali so spoločnosťou tak, ako by mali, teraz sa však už objavujú prvé úspechy. Ako príklad spomenul prípad Fretra, v ktorom Najvyšší súd SR zaviazal VSŽ zaplatiť tejto spoločnosti 8,1 mil. USD a už sa v tomto spore začalo aj exekučné konanie. VSŽ však podali podnet na generálnu prokuratúru, ktorému vyhovela, dala mimoriadne dovolenie a iný senát NS SR vrátil prípad späť na prvostupňové konanie. Druhým významným je spor VSŽ s maďarským fondom národného majetku ÁPV v súvislosti s privatizáciou DAM, oceliarní v Diósgyőri. Je problematický z toho pohľadu, že rozhoduje viedenská arbitráž, čo znamená, že konanie je jednostupňové a ak rozhodnutie padne v neprospech VSŽ, žalujúca strana môže požiadať o jeho výkon. Prípad o to viac mrzí súčasný manažment VSŽ, že podpísaná zmluva bola krajne nevýhodná pre firmu v prípade pokút z omeškania, z čoho vyplýva, že nárok je zo strany DAM k dnešnému dňu cez 11 mil. EUR. Zo svojej strany VSŽ

urobili všetko,

čo sa urobiť dalo, najali si ďalších právnikov v Maďarsku, vymenili tých, ktorí obhajovali ich záujmy vo Viedni. Rozhodnutie v tejto veci sa očakáva na jeseň, zmluvná povinnosť hovorí v prospech druhej strany, VSŽ sa však nádejajú, že súd bude prihliadať na dobré mravy a nezaviaže ich na plnenie v celej výške. Niekoľko ďalších sporov súvisí s nakupovaním tovaru. VSŽ totiž kupovali rudu a uhlie cez nastrčené sprostredkovateľské off shore firmy, ktorým síce železiari platili, tie však ďalej dodávateľom nie. VSŽ v týchto prípadoch navyše vystupovali ako ručiteľ a celý obchod bol krytý zmenkami. Podrobným skúmaním však právny tím našiel v zmluvách právne chyby, o ktoré sa opiera a odvoláva sa proti stranám, ktoré ich žalujú. Chce tým vybudovať pozíciu a využiť ju na mimosúdne dohody. Práve na nadchádzajúcom valnom zhromaždení chce predstavenstvo žiadať mandát od akcionárov na mimosúdne rokovania s jasným pokynom vymedzenia hraníc, ktoré by znamenali pre spoločnosť ekonomický úžitok. Zvlášť zaujímavé sú žaloby bývalých manažérov VSŽ a ich požiadavky

na odškodnenie,

prekračujúce v niektorých prípadoch desiatky miliónov korún. Už sa však našiel aj taký, ktorý svoju žalobu stiahol. Nový manažment VSŽ na valnom zhromaždení v januári informoval o predbežných výsledkoch hospodárenia a o krokoch, ktoré začal realizovať v novembri po svojom nástupe do vedenia spoločnosti. Podľa slov P. Benedikta zistili totiž obrovské rozdiely medzi skutočnými trhovými a účtovnými hodnotami, ktoré sa objavili v účtovníctve. Na základe vykonanej hodnotovej analýzy, pomocou ktorej zistili rozdielny stav, sa rozhodli vypracovať systém, metodické pokyny na zreálnenie daného stavu, aby dali zadosť zákonu o účtovníctve, ktorý jasne hovorí, že účtovníctvo by malo zobrazovať reálny stav majetku a hospodárenia spoločnosti, čo vo VSŽ vtedy nebola pravda. Vznikol tak metodický pokyn schválený viacerými odborníkmi auditu, práva a účtovníctva, na základe čoho zaúčtovali opravné položky k aktívam a rezervy k pasívam, ktoré významne vplývali na tvorbu hospodárskeho výsledku za rok 2002. K 31.12. 2002 boli kumulatívne vytvorené

opravné položky

k aktívam vo výške 7,8 mld. Sk, čo predstavuje zmenu oproti roku 2001 o 1,6 mld. Sk. V rezervách bol stav k tomu istému dátumu 4,3 mld. Sk, pričom zmena oproti predchádzajúcemu obdobiu je vo výške 2,2 mld. Sk. Hospodársky výsledok je teda výrazne ovplyvnený zreálňovaním účtovníctva so skutočnou hodnotou aktív a pasív spoločnosti, je záporný a za účtovné obdobie 2002 osciluje na úrovni 4,8 mld. Sk. Predstavenstvo podľa P. Benedikta urobilo maximum, aby dnešný stav z hľadiska vlastného imania reálne zobrazoval hodnotu majetku, čo potvrdzuje to, že predaje v jednotlivých dcérskych spoločnostiach v rámci usporiadania majetku vo VSŽ sa týkajú aj investičného majetku a približne odzrkadľujú tie hodnoty, na ktoré boli upravené, čiže do akej výšky boli tvorené opravné položky. Inak povedané, zrátaním sumy nad 1,6 mld. a 2,2 mld. Sk sa dostaneme približne k 4 mld. Sk, čo predstavuje vlastne negatívny hospodársky výsledok. Ten ovplyvňuje aj výšku vlastného imania. Manažment na základe zákona a metodických pokynov bol povinný dotvoriť nové opravné položky za 1,6 mld. Sk po inventarizácii a skúmaní reálnej hodnoty každej položky, vysvetľuje kroky vo VSŽ J. Haščák. V rezervách za 2,2 mld. Sk je zhruba 250 mil. Sk na riziká vyplývajúce z environmentálneho dedičstva z minulosti a zvyšok je

na súdne spory,

teda na prípadný neúspech na súdoch je odložených vo VSŽ asi 1,8 mld. Sk. VSŽ sa pripravujú na riadne valné zhromaždenie akcionárov, ktoré predstavenstvo zvolalo na 23. júla. Akcionárom okrem iného predloží návrh na úhradu vzniknutej straty za rok 2002 vrátane návrhu na použitie nerozdeleného zisku z minulých rokov na jej úhradu, čo zrejme nebude po vôli mnohým akcionárom, lebo neuvidia dividendy. Povinnosť riešiť situáciu, ako už povedali manažéri VSŽ, ukladá zákon. Môže sa udiať dvoma spôsobmi. Buď sa zníži základné imanie spoločnosti znížením menovitej hodnoty akcií, alebo na vykrytie straty sa použije zisk z predošlých rokov (je vo výške asi 2 mld. Sk) a zvyšok sa zaúčtuje na vrub straty minulých rokov, pričom mínusovú položku spoločnosť ponesie so sebou do nasledujúceho obdobia. O spôsoboch rozhodnú akcionári, predstavenstvo však uprednostňuje neznižovať základné imanie. Ak by sa tak predsa len rozhodli, pokleslo by z 5,64 mld. Sk na asi 3 mld. Sk a tým aj menovitá hodnota akcie z 343 na 188 Sk.

Penta ako rozhodujúci akcionár ešte vlani prejavila záujem o kúpu ďalších balíkov akcií. Stav s 80-tisíc drobnými akcionármi, z ktorých sa mnohí na valnom zhromaždení ani nezúčastnia, je podľa J. Haščáka zrelý na zmenu. Preto Penta v záujme posilnenia svojich akcionárskych pozícií vo VSŽ rokuje aj s ďalším rozhodujúcim akcionárom - spoločnosťou A.R.T. Investments o kúpe jej podielu a rovnako sa zaujíma aj o balík akcií z portfólia FNM. Po týchto obchodoch by Penta

mohla vlastniť

viac ako 80 % všetkých akcií VSŽ. Drobným akcionárom, ktorých takmer nezaujíma chod a perspektíva spoločnosti, chcú dať povinnú ponuku na odkúpenie ich akcií. Pri povinnej ponuke na kúpu sa vyráta priemer polročnej tržnej ceny na burze cenných papierov alebo ako polovica čistého imania pripadajúca na jednu akciu, čo by sa mohla pohybovať v rozmedzí 80 až 90 Sk. Dospeli sme k záveru, že VSŽ v tom stave, v akom je, potrebuje mať jasne vyprofilovanú akcionársku štruktúru, a to sa dá dosiahnuť spoločným záujmom, hovorí J. Haščák. Podľa neho nosná idea ďalšej stratégie spočíva v zmene spoločnosti z verejnej, otvorenej s 80-tisíc akcionármi, na súkromnú uzavretého typu s koncentráciou vlastníctva do rúk niekoľkých akcionárov, ktorí majú úplne jasnú predstavu o ďalšom spôsobe jej rozvoja. Pokračovať chcú v reštrukturalizácii dcérskych spoločností, hlavne sa budú venovať Inžinieringu, aby dokázal produkovať a vykazovať dobrý hospodársky výsledok s následným hľadaním strategického partnera. Ďalšie smerovanie bude orientované na hľadanie iných investičných príležitostí, ktoré ponúka slovenský trh. Čiže profilovanie VSŽ bude iné, než doposiaľ, budú aktívne vyhľadávať nové projekty a investovať do nich, a to už chcú robiť s akcionármi, ktorí sa na tomto procese budú chcieť aktívne podieľať, hovorí J. Haščák. Predstavou rozhodujúceho akcionára je teda stiahnutie akcií VSŽ z burzy cenných papierov, zmena na listinné cenné papiere a obmedzenie prevoditeľnosti. Tí akcionári, ktorí budú proti tomuto trendu, dostanú príležitosť - povinnú ponuku na kúpu akcií. Zamestnanosť sa však radikálne nezmení, čiže neplánujú hromadné prepúšťanie.

Ladislav Kulik

Tabuľka:

Z hlavných údajov konsolidovanej účtovnej uzávierky VSŽ (2002/v tis. Sk)

Výroba 4 469 002

Tržby za predaj vlast. výrob. a služieb 4 335 138

Výrobná spotreba 3 068 237

Pridaná hodnota 1 400 765

Osobné náklady 1 260 875

Tvorba rezerv, oprav. polož. a čas. rozlíšenia

do prevádzk. nákladov 4 485 337

prevádzkový hosp. výsledok - 4 231 959

finančné výnosy 2 961 655

finančné náklady 3 405 068

hosp. výsledok z fin.operácií - 75 126

hosp. výsledok za bežnú činnosť - 4 335 275

hosp. výsledok za účtovné obdobie - 4 783 812

Zdroj: VSŽ