Nápad z hostinca prežil sto rokov

Tour de France - nešlo o zázrak, len o kópiu, ktorou mali vytlačiť konkurenciu

„A čo keby sme urobili Tour de France na niekoľko etáp?” Navrhol 25-ročný Géo Lefevre 20. novembra 1902 Henrimu Desgrangeovi. Táto myšlienka zaznela po tom, čo obaja páni, vlastník časopisu L´Auto H. Desgrange a jeho spolupracovník G. Lefevre, raňajkovali v tuctovom hostinci na Grands boulevards v Paríži. Dumali, ako získať ich časopisu prestíž a zároveň zničiť konkurenčný plátok Vélo. V tomto období sa celé Francúzsko oveľa viac zaujímalo o aféru okolo nespravodlivo odsúdeného židovského dôstojníka francúzskeho generálneho štábu Alfreda Dreyfuse, ako o boj dvoch konkurenčných časopisov. Lenže tak Desgrange ako i Lefevre chceli na trhu preraziť a získať popularitu. Cyklistika bola v tom čase vo Francúzsku na začiatku svojej veľkej popularity. Obaja páni si uvedomovali, že je to šport, ktorý čoskoro zachváti nielen krajinu galského kohúta. Dobre si uvedomovali, že aj športový týždenník Vélo, riadený P. Giffardemom, prosperuje vďaka veľkým pretekom, ako boli Paríž – Brest

– Paríž alebo Bordeaux – Paríž.

Po nápade porada

„Ty si blázon, chceš zabiť pretekárov?” Odsekol o 12 rokov starší šéf na Lefevrov nápad s Tour de France. Desgrande, ako bývalý vynikajúci cestár, veľmi dobre vedel, že usporiadať niekoľko tisíc kilometrov dlhú súťaž je nereálne. Osobne sa o tom presvedčil v roku 1895, keď prehovoril k samostatnej jazde okolo Francúzska pretekára T. Joyeuxe. Ten najazdil v 19 etapách 4500 kilometrov. Lenže Lefevre sa chytil vlastnej myšlienky a za pochodu, ako Desgrande hľadal argumenty, prečo to nejde, on prichádzal s nápadmi, ako to môžu urobiť. Diskusia v nenápadnom hostinci sa zmenila na prvú organizačnú poradu. Výsledkom bol nápad i plán, ako ho zrealizovať. Lefevre sľúbil, že sa postará o itinerár, merače času, časové kontroly, občerstvenie a správy do časopisov. To presvedčilo Desgrangea, že má v ňom dobrého pomocníka. Napriek počiatočnej zdržanlivosti súhlasil a začal so zháňaním peňazí na celú akciu. O necelé dva mesiace neskôr, 19. 1. 1903, jeho žurnál oznámil: „Bola vytvorená

Tour de France, najväčšie preteky na svete.” Tlač sa klaňala myšlienke a geniálnej jednoduchosti.

Šesť týždňov pred štartom, 21. apríla, sa organizátorom na preteky prihlásilo len 15 jazdcov. Prvý prihlášku poslal Maurice Garin, zhodou okolností aj prvý víťaz dnes už 100 ročnej Tour de France. Desgrange, na základe slabého záujmu o preteky, presunul štart na 1. júla. Zredukoval náklady a zvýšil ceny, aby prilákal cyklistov. V predvečer štartu mala štartovná listina 78 mien. Lenže rozpočet bol zostavený len pre 60 pretekárov. Takže musel urobiť dôkladnú redukciu peletónu.

Štart aj v noci

Štart I. ročníka Tour de France bol umiestnený v Montgerone na periférii Paríža. Otcovia pretekov pôvodne plánovali začiatok súťaže v centre metropoly Francúzska, no tejto myšlienke nebol naklonený policajný prefekt L. Lépin. Na pretekárov čakalo 6 etáp v celkovej dĺžke 2428 km. Cieľovými mestami sa stali Lyon, Marseille, Toulouse, Bordeaux a Nantes. Posledná etapa končila 19. júla v Paríži.

V tom čase výkonnosť cyklistov nebola ani zďaleka taká, ako je dnes (možno preto nemali problémy s dopingom), a keďže trate boli mimoriadne dlhé, aby ich jazdci zvládli v rámci dňa, štartovalo sa za tmy. Najlepšie sa s nástrahami úvodného ročníka vyrovnal Garin. Vyčerpávajúce preteky absolvoval za 94 hod., 33 min. a 14 sek.. Druhý L. Pothier za ním zaostal o 3 hodiny. Organizátori I. ročníka mali na odmeny 20 tisíc zlatých frankov. Najväčší diel z prémií si ukrojil víťaz Garin, pôvodným povolaním kominár. Odmena z Tour de Franc zmenila jeho život. Za prémie si kúpil garáž a kominárske remeslo zavesil na klinec.

Prvému víťazovi Tour pomohla aj veľká dávka Desgrangeho prozreteľnosti. Favoritom pretekov bol Hyppoliet Aucouturier, ktorého v priebehu súťaže diskvalifikovali, lebo sa nechal pri žalúdočnej nevoľnosti ťahať autom. Keď sa Garin blížil k Nantes, Aucouturierovmu rodisku, Desgrange ho preventívne kvôli fanúšikom obliekol do iného trikotu. Sabotáže najrôznejšieho kalibru neboli ani v prvých rokoch Tour de France (a nielen v nej) vzácnosťou.

V sobotu sa už po 90. raz (počas vojen sa nejazdilo) postavia cyklisti na štart najslávnejších a najprestížnejších profesionálnych cyklistických pretekov. Za tie roky sa z Tour stal veľký biznis a preteky sú rovnako identifikačným znakom Francúzska ako napr. Eifelova veža.

Víťazovi večná sláva

Hoci súťaž v posledných rokoch „okrášilili“ aféry o dopingu, neubralo jej to na vážnosti či prestíži. Tour de France žije celé Francúzsko a cyklistický svet. Preto sa 100. výročiu venuje veľká pozornosť a slávi sa celý týždeň. Byť ich víťazom znamená večnú slávu. Veľa cyklistov sa v rámci roka na nič iné nepripravuje, len na Tour.

Jacques Marchand, francúzsky športový novinár - historik, uverejnil nedávno obsah stretnutí s otcom Tour de France Géom Lefevrom. Predstavil ho ako veselú, láskavú a šarmantnú bytosť, ktorá sa nikdy neberie vážne. Pre Lefevra vraj nebolo udalosťou osudného dňa vytvoriť Tour de France, ale skôr pozvanie do reštaurácie. Reportérovi okrem iného dôverne prezradil: „Medzi nami, nebol to žiaden zázrak. Už existovala Tour de France automobilov. Ja som to len skopíroval.“ (ger/ČTK)Viacnásobní víťazi Tour de France

5 víťazstiev: J. Anquetil (Fra.) - 1957, 1961, 1962, 1963, 1964, E. Merckx (Bel.) - 1969, 1970, 1971, 1972, 1974, B. Hinault (Fra.) - 1978, 1979, 1981, 1982, 1985, M. Indurain (Špa.) - 1991, 1992, 1993, 1994, 1995

4 víťazstvá: L. Armstrong (USA) - 1999, 2000, 2001, 2002

3 víťazstvá: P. Thys (Bel.) - 1913, 1914, 1920, L. Bobet (Fra.) - 1953, 1954, 1955, G. LeMond (USA) - 1986, 1989, 1990

2 víťazstvá: L. Petit-Breton (Fra.) - 1907, 1908, F. Lambot (Fra.) - 1919, 1922, O. Bottecchia (Tal.) - 1924, 1925, N. Frantz (Lux.) - 1927, 1928, A. Leducq (Fra.) - 1930, 1932, A. Magne (Fra.) - 1931, 1934, S. Maes (Bel.) - 1936, 1939, G. Bartali (Tal.) - 1938, 1948, F. Coppi (Tal.) - 1949, 1952, B. Thevenet (Fra.) - 1975, 1977, L. Fignon (Fra.) - 1983, 1984.

(ger/ČTK)