Utopené anglické nádeje

Angličania vkladali do T. Henmana veľké nádeje, že konečne prelomí roky sucha úspechov britského tenisu na ich najväčšom podujatí. Vo Wimbledone od roku 1936 prestížny tenisový turnaj nevyhral žiadny Brit. Vtedy triumfoval F. Perry, a to netušil, že jeho víťazstvo bude tak dlho ojedinelé. Zdalo sa, že už v roku 1938 sa k jeho menu pridá ďalší britskí tenista. Lenže Austin vo finále prehral. Odvtedy sa britskí tenisti márne snažia preniknúť na pomyselný stupeň víťaza a získať povestnú misu. Vlani sa takmer stalo, že ich súčasná jednotka T. Henman zmení nepriaznivú štatistiku. Lenže v semifinále ho vyradila svetová i turnajová jednotka Austrálčan Hewitt. V tomto roku sa opäť nádeje Angličanov upierali k Henmanovi. Ten sa dostal až do štvrťfinále a viacerí tipovali, že semifinále by mu nemalo ujsť, lebo jeho súperom bola turnajová trinástka, Grosjean. Ich štvrťfinálový súboj sa hral dva dni, tak ako ostatné mužské štvrťfinálové zápasy, lebo v stredu dážď nedovolil dohrať ani jeden mužský zápas dvojhry. Hoci Henman po prvom dni prehrával 1:2 na sety, jeho hra a snaha byť úspešný vlievala jemu i Angličanom nádej na zvrat zápasu. Mohlo k tomu pomôcť aj prerušenie hry a väčší čas na oddych a prípravu. Lenže mladý Francúz konkurentovi z Anglicka nedovolil to, čo v II. sete a bez väčších problémov postúpil do semifinále. A v tom momente hoci mraky obťažovali dvorce Wimbledonu, mokro bolo len na dušiach väčšiny prítomných divákov. Suchoty úspechov anglického tenisu zostali naďalej nepokropené vytúženým víťazstvom.

(ger)