Starý Dunaj akoby zakliaty

Rieka zarastá a potrebné technické opatrenia sú v nedohľadne

Staré koryto Dunaja od Čunova až po jeho spojenie s odpadovým kanálom pod Gabčíkovom zarastá, degraduje. Už vlani v auguste bola aj z tohto dôvodu pri hrádzi v Gabčíkove situácia vážnejšia, ako by mala byť, hoci Dunaj po silných dažďoch kulminoval pri prietoku približne 10 400 kubických metrov za sekundu. Vtedy v auguste sa tam hladina zvýšila o viac ako dva metre nad hranicu adekvátnu uvedenému prietoku. Takéto zanedbávanie koryta označujú niektorí naši vodohospodári za trestuhodné. Preto je potrebné dobudovať celú časť rieky, najmä vytvorením tzv. prehrádzok v starom koryte. Inak sa tamojší pôvodný úsek Dunaja nestane trvalo kompatibilný s celým vodným dielom. Jedna prehrádzka už síce bola postavená a ukázala, o aké jednoduché a priam fantastické riešenie ide. Jej význam však nevidí len ten, kto to nechce a ďalšie sú v nedohľadne.

Elektráreň na Vodnom diele Gabčíkovo už vyrobila za viac ako desať rokov prevádzky vyše 25 miliárd kilowatthodín elektrickej energie. Toto množstvo predstavuje približne celoročnú spotrebu elektriny Slovenska. Ak by sa do starého koryta Dunaja nepúšťalo 400 kubických metrov vody za sekundu, ale povedzme len polovica, získalo by sa v elektrárni ročne ďalších asi 100-tisíc kWh elektrickej energie. Práve to by umožnila sústava spomínaných technických opatrení v starom koryte. Vodné dielo Gabčíkovo sa výrobou elektriny už splatilo. To, čo urobilo s ramennou sústavou, podzemnými vodami, je podľa niektorých našich vodohospodárov takmer

Profesori Peter Danišovič (95) a Emil Mosonyi (93-ročný maďarský vodohospodár, oceňovaný najmä v zahraničí), ktorých mená sa natrvalo spojili aj s Dunajom a sústavou vodných diel na ňom, na svojich názoroch o jeho využití ani po mnohých rokoch nič nezmenili. Dokumentovali to aj na stretnutí v tomto roku, hoci E. Mosonyi bol až teraz po prvý raz na Vodnom diele Gabčíkovo od jeho uvedenia do prevádzky. Prezrel si aj ramennú sústavu a výsledok bol taký, že svojmu kolegovi, P. Danišovičovi, ale aj ďalším vodohospodárom, ktorí ho sprevádzali, gratuloval. Povedal vtedy pamätnú vetu, ktorej význam možno ani teraz sa ešte dostatočne nedoceňuje. Ľutuje, že Nagymaros nemal maďarského Bindera. Obaja spomínaní páni, ktorí sú už v pokročilom veku, stále hlásajú tú istú teóriu ako predtým, že dolný stupeň s vyrovnávacím prietokom, či už v Nagymarosi, alebo inde, treba postaviť.

Pri reštaurácii (čárde) v starom gabčíkovskom prístave sú dve čiarky. Označujú výšku hladiny z roku 1991, keď bol prietok 9400 kubíkov, a z roku 2002, ktorá mala v Bratislave spomínaných 10 400 kubíkov. Pritom tá, ktorou strážca hrádze označil väčší prietok, je o desať až dvanásť centimetrov nižšie ako prvá čiarka. To len dokumentuje význam Vodného diela Gabčíkovo a iba ignorant to môže prehliadnuť.

Vladimír Turanský