OSN chce pomôcť Iračanom

Rómska otázka lakmusovým papierom rozvoja regiónu

V dnešnom svete nie je možné odstraňovať najpálčivejšie problémy planéty, akými sú vojnové konflikty, chudoba, aids či nedostatok pitnej vody, na národnej úrovni. Na to je potrebná globálna akcia. Jedným zo základných pilierov týchto snáh je Rozvojový program OSN (UNDP). Ide o najväčšiu agentúru OSN s rozpočtom viac ako 1 mld. USD. Jej prvý človek Brit Mark Malloch Brown v exkluzívnom rozhovore pre Hd hovorí o najaktuálnejších otázkach dnešného sveta.

Vojna v Iraku otriasla autoritou Organizácie Spojených národov. Akú rolu, by mala zohrávať OSN v povojnovom Iraku, aby sa jej podarilo obnoviť túto autoritu?

- Už ťažkosti, ku ktorým dnes prichádza v Iraku, ukazujú, ako významná je Organizácia Spojených národov. Minulý týždeň som v New Yorku absolvoval stretnutie o obnove Iraku, ku ktorému vo veľkej časti došlo na žiadosť spojencov. Môjho kolegu, osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN v Bagdade, spojenci tiež vo významnej miere zapojili do otázok riadenia politickej transformácie krajiny, zabezpečovania humanitárnej pomoci. OSN v Iraku distribuuje potraviny, vodu, lieky... Čiže vývoj situácie čoraz viac závisí od OSN.

V krajine sa stretávame s dvoma hlavnými skúškami. Prvou je, aby naša podpora bola cielená, účinná a výkonná. Druhý test má politický podtón. Naše aktivity v Iraku totiž nie sú podporou spojencov, ich cieľom je pomôcť irackému ľudu, aby sa mu čím skôr podarilo prevziať správu vlastnej krajiny. Takže aj tí, čo sa kriticky stavajú k okupácii Iraku, musia vidieť, že to, čo mi tu robíme, nie je podpora okupácie, ak chcete, aby som použil tento výraz, ale podpora irackého ľudu. Skutočnosť, že podobné ciele majú aj spojenci, vytvára priestor na dohodu, na základe ktorej môžeme pracovať.

Miléniový summit OSN prijal ambiciózny rozvojový program, ktorý počíta s výrazným znížením chudoby a zlepšením životných podmienok pre väčšinu ľudí na našej planéte do roku 2015. Ste optimista v otázke splnenia rozvojových cieľov a ako ste spokojný s angažovaním najbohatších krajín pri dosahovaní týchto cieľov?

- Moja odpoveď je áno aj nie. Len čo sme v roku 2000 prijali tieto ciele, došlo k zastaveniu znižovania pomoci rozvojovému svetu. Bohaté vlády dnes dávajú viac. Vo veľkej miere za to môžu práve miléniové rozvojové ciele, keďže nám dávajú argumenty na lobovanie za viac pomoci. Po druhé, aj rozvojové krajiny podriaďujú svoju politiku snahe dosiahnuť tieto ciele. To, čo ma menej teší, je, že stále pretrváva vysoká úroveň poľnohospodárskych dotácií, ako aj iné formy ochrany trhu pred dovozmi z rozvojových krajín. Tieto potom nezaznamenávajú dostatočne rýchly hospodársky rast, takže musíme mať aj obavy, pokiaľ ide o naplnenie cieľov. Čiže, vcelku som spokojný, ale stále zostáva veľa problémov, ktoré budeme musieť prekonať do roku 2015.

Ktoré z týchto problémov patria medzi najväčšie?

- V súčasnosti monitorujeme 59 krajín, ktoré majú vážne problémy so splnením potrebných kritérií. Tridsať z nich sa nachádza v Afrike. Hoci tieto krajiny aj prijímajú potrebné reformy, trpia tým, že sú malé, nemajú prístup k moru ani prístup na svetové trhy. Čiže musíme vyvinúť osobitné úsilie, aby sme dokázali zaobchádzať s ich ťažkosťami. A zatiaľ nebadáme dostatočnú medzinárodnú mobilizáciu na splnenie finančných záväzkov voči týmto krajinám. Dobrou správou je, že mnoho veľkých krajín s veľkých počtom chudobných ľudí, ako sú India a Čína, využívajú vlastné zdroje, aby splnili stanovené rozvojové ciele. A zlou, že malé, izolované, chudobné krajiny, ktoré sa nemôžu spoľahnúť na vlastné zdroje, stále nedostávajú dostatočnú podporu, aby prekonali ťažkosti.

UNPD začiatkom roka vydal osobitnú správu o postavení Rómov v krajinách strednej a východnej Európy. Aký je váš názor na túto zložitú otázku?

- V porovnaní s 2,8 miliardy ľudí vo svete, ktorí žijú z menej ako jedného dolára denne a ktorým sú adresované miléniové ciele, je rómsky problém, čo do čísel, veľmi malý. Ale z hľadiska rozvoja tohto regiónu patrí medzi kľúčové otázky. Týka sa tak ľudských práv, ako aj kvality ekonomicko-sociálnych zmien v regióne. No a do tretice bude kľúčovým bodom v prístupovom procese do Európskej únie. Nový európsky parlament bude chcieť, aby ho krajiny regiónu účinne riešili. Čiže, počty možno nie sú vysoké, no ide o lakmusový papier ekonomického a politického rozvoja regiónu.

Po páde fundamentalistického režimu hnutia Taliban v Afganistane došlo v krajine k rapídnemu zvýšeniu produkcie narkotík. Vidíte východisko z ťažkej situácie?

- Áno, je to ťažká situácia, lebo výroba narkotík bola výrazne potlačená v posledných fázach vládnutia Talibanu. Celosvetovo sa tak vytvoril veľký dopyt, ktorý uspokojuje výnosná úroda v posledných dvoch rokoch. Musíme vytvoriť ekonomickú stratégiu pre Afganistan, vytvoriť alternatíve legálne zdroje príjmov. Potrebujeme vybudovať adekvátne dozorné a sociálne štruktúry v tranzitných krajinách, ako aj protidrogovú stratégiu v cieľových krajinách západnej Európy. Máme tu dlhý dodávkový reťazec. Naše riešenia musíme zamerať nielen na krajinu produkcie, ale aj na tranzitné krajiny, ako aj na krajiny západnej Európy, kde je po drogách z Afganistanu najväčší dopyt.

Narkotiká však nie sú jediným problémom v Afganistane. Rekonštrukcia krajiny sa stretáva s vážnymi ťažkosťami...

- Mnoho vecí sa vyvíja správnym smerom. Afganská vláda je v mnohých smeroch efektívna. Ale, keď hovoríme o Afganistane, treba si uvedomiť, že budovanie štátu je vo všeobecnosti pomalý proces. Trvá celé roky. Afganistan navyše v skutočnosti nikdy nebol jednotným zvrchovaným štátom. Naopak, vždy bol zložený viac-menej z nezávislých oblastí, ktoré si zachovali vlastné ozbrojené sily, vlastné zdroje príjmov. Taliban nevyriešil tento problém. Ruskí komunisti nevyriešili tento problém. Kráľ nevyriešil tento problém. A zatiaľ ho nevyriešil ani pán Karzaj. Takže máme tu historické dedičstvo nezdarov pri budovaní štátu. A nedá sa to zmeniť cez noc.

V týchto dňoch sa končí kontroverzná misia dočasného správcu Kosova a Metohije Michaela Steinera. Ako hodnotíte jeho prácu?

- Nič tak nepomáha Kosovu, aby pôsobilo dobre, ako práve Irak a Afganistan. A rovnako to platí aj pre Bosnu. Mnohí ľudia, ktorí v minulých rokoch radšej mlčali o Bosne a Kosove, teraz vystupujú v amerických televíznych staniciach a hovoria: Pozrite, akí sú úspešní. Myslím si, že pán Steiner odviedol dobrú prácu. Ale, tak on, ako aj jeho predchodcovia, sa museli vyrovnať s niečím, za čo sami nemohli. S niečím, čo vyplýva zo zásadných rozporov, ktoré sú obsiahnuté v rezolúcii OSN o Kosove: nevyriešeným konečným statusom provincie. Táto skutočnosť vo výraznej miere bude sťažovať aj úlohu každého ďalšieho administrátora. Vždy je totiž ťažké riadiť a spravovať krajinu, ktorá nemá vyriešený definitívny status. Toto bude naďalej vyostrovať albánsko-srbské vzťahy.

Rastislav Boldocký

Mark Malloch Brown

je bývalý ekonomický novinár a v Svetovej banke pôsobil ako viceprezident pre vonkajšie vzťahy. V najvyššej funkcii UNDP v roku 1999 nahradil Američana Jamesa Gustava Spetha, ktorý rezignoval v polovici svojho funkčného obdobia, aby mohol ako dekan viesť Yale University's School of Forestry and Environmental Studies. Generálny tajomník OSN Kofi Annan Mallocha Browna v novembri 2001 vymenoval aj za vedúceho projektov organizácie pre obnovu Afganistanu.