Keď para vyrušuje obyvateľov

Neuveriteľné, Košice nemajú záujem o najlacnejšiu energiu

Ak by ste spomenuli košickú spaľovňu odpadov pred ľuďmi žijúcimi v jej blízkosti, v týchto dňoch by ste iste nezískali na sympatiách. Neobťažuje ich už ani tak dym a jeho zápach vychádzajúci z komína, ako hluk, ktorý spaľovňa produkuje. Prečo to tak je, pýtajú sa mnohí. V čase, keď košickú spaľovňu projektovali a neskôr budovali, stavili na parný kotol, ktorý z 10 ton odpadu je schopný vyrobiť 30 ton pary. Tento druh energie, mimochodom, získaný asi trikrát lacnejšie ako inými spôsobmi, pretože spaľovať odpad jednoducho treba, dodávali zo spaľovne do teplárne v Košiciach, ktorá ju distribuovala ďalej. A tu sa všetko zamotáva. Kým v Košiciach existovali také podniky ako mlyn, mliekareň, mäsopriemysel a podobné, nebol problém paru zužitkovať. Málokto však z kompetentných za slávy týchto podnikov myslel na to, že sa stav môže radikálne zmeniť. Aj sa stalo, tieto firmy v meste sú už minulosťou, a tým aj

odber zo spaľovne,

aspoň podľa riaditeľa teplárne, museli redukovať. Kam však s energiou, ktorá sa nedá skladovať a ani nie je o ňu v lete záujem? Vypustiť ju do vzduchu? To teraz spaľovňa robí a bezprostredne hluk ventilov ako sprievodný znak vypúšťania pary hnevá okolo žijúcich. Aby sme však lne nezatracovali, existovali aj alternatívne projekty na využitie tejto energie, chýbali však zdroje. Bolo by potrebné postaviť parnú turbínu s generátorom s výkonom 5 MW, ktorý by dokázal v prvom roku využitia dodať do siete nad 10 000 MWh elektrickej energie, v ďalšom roku až dvojnásobok. Úskalie na realizáciu projektu je prozaické: nedostatok finančných zdrojov, konkrétne potrebných by bolo asi 100 mil. Sk alebo v prvej fáze aspoň polovica, ale túto sumu v dohľadnom čase asi nik na oltár spaľovne nepoloží. Samotná spaľovňa ju nemôže mať, lebo v súčasnosti dokončuje prioritnú ekologickú investíciu na čistenie spalín za 110 mil. Sk, a keby chcela obe investície realizovať, musela by žiadať za ad

vyššie poplatky,

čo vzhľadom na sociálnu únosnosť nie je reálne. Spaľovňa však patrí spoločnosti Kosit, kde je mesto akcionárom, čo však, keď má samo dlhy? Akútne východisko zo situácie, ako zachrániť lacnú paru a netlačiť ju von ventilmi do vzduchu, zdá sa, nie je. A kým sa investičná pomoc dostane hoci z eurofondov, lacná energia v lete bude unikať do vzduchu a zrejme otravovať občanov. Na záver ešte niečo. Ťažko je uveriť, že najväčší výrobca a distributér tepla vo forme horúcej vody a pary v sústave centralizovaného zásobovania tepla na Slovensku, čiže košická tepláreň, ktorá vykázala za rok 2002 kladný hospodársky výsledok vyše 58 mil. Sk, by nedokázala aspoň časť zisku vložiť do nákupu generátora. Tento krok by iste nasledovali aj ďalšie podnikateľské subjekty s energiou. Na to by však asi bola potrebná ucelenejšia energetická koncepcia v meste.

Ladislav Kulik

Tepelné zneškodnenie odpadov a využitie z toho vznikajúcej energie v košickej spaľovni

Rok Spotreba Teplo Percento

odpadov Vyrobené Nevyužité Odobraté využitia

t GJ GJ GJ %

1997 59 663 330 411 88 579 241 832 73

1998 63 319 350 659 116 853 233 806 67

1999 57 649 319 262 111 768 207 494 65

2000 71 210 394 361 202 797 191 564 49

2001 63 220 350 111 171 356 178 755 51

Zdroj: Kosit