OD SVITU DO MRKU

Charakteristickou črtou zamestnanosti na Slovensku je to, že takmer všetci pracujeme na plný úväzok. V minulom roku počet pracujúcich na plný úväzok dokonca mierne vzrástol, predstavuje 98,1 % z celkového počtu pracujúcich. Zvyšok, 1,9 %, pracuje na čiastkové úväzky, zvyčajne štyri alebo šesť hodín denne. Zaujímavé je, že podiel tých, ktorí pracujú v skrátenom pracovnom čase, sa výraznejšie znížil u žien. Aj tieto fakty možno nájsť v Spoločnom hodnotení priorít zamestnanosti v SR za rok 2002, ktoré minulý týždeň schválila vláda a ktoré bolo tiež jedným z bodov piatkového rokovania sociálnych partnerov na Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Ide v poradí o druhé spoločné hodnotenie vlády SR a Európskej komisie, ktoré odzrkadľuje pokrok v príprave na implementáciu Európskej stratégie zamestnanosti. Cieľom Európskej únie je, okrem iného, dosiahnuť do roku 2010 všeobecnú 70-percentnú zamestnanosť a 60-percentnú zamestnanosť u žien. Toto by sa postupne malo stať aj našim cieľom. V roku 1999 bola priemerná miera zamestnanosti (počet pracujúcich vo veku 15-64 rokov / počet obyvateľov vo veku 15-64 rokov) v 15 krajinách EÚ na úrovni 62,2 %, no v SR v rovnakom období a podľa porovnateľnej metódy výpočtu to bolo 57,9 %. Vlani však bola nižšia, len 56,7 percent, a to oproti predchádzajúcemu roku vzrástla o 0,2 %. Pritom miera zamestnanosti mužov medziročne vzrástla o 0,6 percenta, kým miera zamestnanosti žien poklesla o 0,4 %, a to najmä pod vplyvom zníženia počtu pracujúcich v odvetviach s vysokým podielom ženskej pracovnej sily (pošta a telekomunikácie, zdravotníctvo, sociálne a osobné služby, školstvo). Je to samozrejme výzva pre podnikateľov, pretože zamestnanosť sa dá zvýšiť iba utvorením a obsadením pracovných miest. Blahodarnosť vyššej miery zamestnanosti však samozrejme nemožno hľadať len v tom, že sa priblížime číselným parametrom Európskej únie. Za vyššou mierou zamestnanosti treba hľadať aj vyššiu kvalitu života. Nenadarmo sa v dokumentoch Európskej komisie z Lisabonu hovorí o kvalitných pracovných miestach a sofistikovanej práci s vysokou pridanou hodnotou.

Počet zamestnaných, a teda aj mieru zamestnanosti je možné zvýšiť aj tým, že bude viac ľudí pracovať na čiastkový pracovný úväzok, napríklad, že sa budú dvaja deliť o jedno pracovné miesto. Nedá sa povedať, že najmä mamičkám s deťmi, ľuďom, ktorí sa starajú o chorého člena rodiny alebo o starnúcich rodičov, by takýto spôsob života a práce nevyhovoval. Čo je však v našich podmienkach jasnou brzdou, je príjem. Zarábať polovicu, čo aj nie z minimálnej, ale priemernej alebo mierne nadpriemernej mzdy, nie je výhra. Nie je asi náhoda, že hodnotiaca správa za rok 2001 konštatovala potrebu pokračovania v trende zväčšovania rozdielu medzi výškou minimálnej mzdy a výškou životného minima, ako aj zvyšovania podielu výšky minimálnej mzdy na výške priemernej mesačnej nominálnej mzdy. Samozrejme, zvyšovanie miezd musí byť podopreté zvýšením produktivity práce. Potom možno začne rásť aj záujem ľudí nepracovať 40 hodín týždenne s vyhľadávaním platených nadčasov alebo ďalšieho úväzku, ale iba 30, 20 či 15 hodín. Ako totiž ukázal aj výskum urobený pred časom medzi zamestnanými aj nezamestnanými, na ochotu ľudí v SR pracovať v neštandardnom režime pracovného času vplýva hlavne ich ekonomická a sociálna situácia. V krajinách Európskej únie ich k tomu motivuje snaha vytvoriť si väčší priestor na výchovu detí, rodinu, rekreáciu, vzdelávanie a iné osobné aktivity.

Zuzana Krútka

Podiel pracujúcich dočasne, príležitostne, sezónne

z celkového počtu pracujúcich (%)

1998 1999 2000 2001 2002

Spolu 4,1 3,7 4,6 4,7 4,7

Muži 3,8 3,8 4,7 4,8 4,9

Ženy 4,4 3,7 4,6 4,6 4,5

Zdroj: ŠÚ SR - VZPS

Podiel pracujúcich na kratší pracovný čas

z celkového počtu pracujúcich (%)

1998 1999 2000 2001 2002

Spolu 2,2 2,0 1,9 2,3 1,9

Muži 1,0 1,1 1,0 1,3 1,1

Ženy 3,7 3,0 3,0 3,5 2,7

Zdroj: ŠÚ SR - VZPS

Pomer minimálnej mzdy k priemernej

1998 1999 2000 2001 2002

Hrubá minimálna mzda (Sk/mesiac) 3000 3600 4400 4920 5570

Priemerná hrubá mzda (Sk/mesiac) 10 003 10 728 11 430 12 365 13 511

Podiel minimálnej mzdy k priemernej (%)

1998 od 1. 1. 1998 30,0

1999 od 1. 4. 1999 33,6

2000 od 1. 10. 2000 38,5

2001 od 1. 10. 2001 39,8

2002 od 1. 10. 2002 41,2

Zdroj: ŠÚ SR - VZPS, prepočty MPSVR SR

Graf: Hd