Agrokomplex hádžu cez palubu

Potravinová sebestačnosť nie je samozrejmosťou, ale vymoženosť

Nespokojnosť v agropotravinárskom sektore je na Slovensku vo všeobecnosti veľká, ešte vyššia je však v Prešovskom kraji. Okrem dôsledkov rozpadu trhu a poklesu farmárskych cien hlboko pod úroveň vlastných nákladov, ktoré denne spôsobujú poľnohospodárom mnohomiliónové straty, kraj je jedným z najchudobnejších na Slovensku, čo sa odráža aj na samotnom sektore. Trápi ich napríklad to, ako povedal predseda predstavenstva Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Vladimír Palša, že sektor ostal aj po zmene spoločenského systému vždy akýmsi piatym kolesom na voze, všetky jeho pripomienky ostali nepovšimnuté, zákonodarná a výkonná moc robila iba čiastkové kroky, nie koncepčné, problémy sa takmer vždy hasili, napríklad dovozom komodít, namiesto podpory domácej výroby, lebo to vždy niekomu, kto o nich rozhodoval, vyhovovalo. Napríklad pri obilí na chlieb, hydine, mäse a podobne. Potravinová bezpečnosť štátu začala byť cudzia a situácia sa podľa toho aj vyvíjala. Zákon o organizovaní regulácie trhu sa v tomto roku nedostal do želanej podoby, aby anomálie medzi ponukou a dopytom vyriešil. Niektoré nástroje v ostatnom období začali účinkovať, nedokázali však eliminovať straty. Ďalšou ranou bude dosah daní, najmä zo spotreby minerálnych olejov, čo postihne región ďalšími 35 mil. Sk, čím sa zvýši aj výrobná cena potravín. Ale ak budú chcieť

obstáť na trhu,

zase budú musieť prvovýrobcovia ustúpiť. Dokedy to tak vydržia, pýtajú sa. Dá sa pripustiť aj existencia bez slovenského poľnohospodárstva, veď Európa dokáže zásobiť relatívne malý slovenský trh potravinami. Ostane však ďalšia veľká skupina nezamestnaných, vydanie sa napospas závislosti od veľmi kolísavých cien výrobkov, ktoré navyše budú často na hranici zdravia. Prešovskí poľnohospodári však dúfajú, že k takej krajnosti nedôjde. Za určitých okolností by nepotrebovali ani dotácie. Museli by však za svoje výrobky dostať toľko, koľko má za svoje rakúsky či nemecký farmár. Veď cestou do EÚ sú ceny vstupov už takmer rovnaké, kým v prípade predaja napríklad nákupná cena potravinárskej pšenice je od 3600 do 4100 Sk za tonu, čo pri priemere 3800 Sk je pod výrobnými nákladmi a pod minimálnou výkupnou cenou, ktorá dodnes platí a je 4600 Sk. Svoje požiadavky zhrnuli do

otvoreného listu,

ktorý adresovali najvyšším predstaviteľom a poslancom NR SR. Žiadajú v ňom o podporu pri presadzovaní zabezpečenia minimálne 550 mil. Sk nad rámec rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva na riešenie problémov spojených s usmerňovaním agropotravinárskeho trhu podľa spoločnej petície poľnohospodárov a potravinárov i odporúčania NR SR. Chcú čiastočnú elimináciu škôd spôsobených nevyhnutnými vyorávkami plodín pre sucho alebo ľadovec. V požiadavkách je prehodnotenie daní aspoň pri základných potravinách, ako aj v prípade zvýšenia spotrebnej dane z minerálnych olejov. Nie je v ich záujme vyhrocovať súčasnú napätú situáciu, do ostrého štrajku nemienia ísť. Veď ak v prípade štrajku železničiarov sa dá na niekoľko hodín odstaviť lokomotíva, za ten istý čas farmárovi mlieko skysne. Chcú však využiť všetky legálne prostriedky na to, aby svoje oprávnené záujmy presadili ostrejšími formami.

Ladislav Kulik

Tabuľka:

Ekonomický vplyv na poľnohospodársku prvovýrobu za región Prešov v roku 2003 (v mil. Sk)

Surové kravské mlieko:

I. - IV. 2003 6 907 233 x 0,20 Sk 2 381

V. - XII. 2003 14 672 467 x 0,68 Sk 9 977

Spolu výpadok tržieb 11 358

Mäso ošípaných 4997 t x 12 Sk/kg 59 964

Potravinárska pšenica 4930 t x 725 Sk 3 650

Hydinové mäso 4500 t X 3,3 Sk/kg 14 850

Výpadky ozimných plodín 3636 kg x 4000 Sk 14 544

Ostatné (rast vstupov a zníženie dotácií) 50 000

Spolu výpadok tržieb a zdrojov 154 366

Zdroj: ŠPPK Prešov