Nižšie dane, vyššie dlhy?

+ foto Schröder a/alebo Eichel

Nemecká vláda sa nedávno rozhodla pristúpiť k znižovaniu dane z príjmu. V tejto súvislosti sa v posledných dňoch v krajine rozprúdila debata, akým spôsobom bude krajina financovať pokles rozpočtových príjmov, odhadovaný na 15,5 mld. eur, ktorý touto úpravou vznikne. Nemecká vláda chce zmenou daňových sadzieb podporiť ekonomiku, ktorá sa v súčasnosti nachádza v hlbokej kríze.

Kancelár Gerhard Schröder pritom tento týždeň vylúčil, že vláda bude výpadok kompenzovať zvýšením iných daní. „Dokonca už len návrh zvýšiť daň z pridanej hodnoty by zničil potrebnú ekonomickú stimuláciu,“ uviedol kancelár, pričom daňové škrty budú podľa neho financované kombináciou vyššieho ekonomického rastu, nižších dotácií, privatizáciou štátnych podnikov a tiež novými pôžičkami.

Analytici však varujú predovšetkým pred poslednou možnosťou, ktorá by zvýšila dlhovú službu krajiny a v ďalších rokoch by zaťažovala rozpočet. Polemiku medzi ekonómami vyvolalo víkendové vyhlásenie nemeckého ministra financií Hansa Eichela, ktorý varoval, že strmý rast nových pôžičiek je neodvratný. Následnú kritiku, že opúšťa svoju predsavzatie dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, však Eichel odmietol. „Nemôžete dať rozpočet do poriadku iba znížením výdavkov. Ak sa máme vrátiť k starej politike zvyšovania dlhov, ja sa toho nezúčastním. To nie je to, čo robíme,“ uviedol minister.

K problému sa vyjadril aj prezident nemeckej Bundesbank Ernst Welteke, ktorý vládne plány na znižovanie daní privítal, avšak pridal sa k tým názorom, ktoré tvrdia, že reformy je nutné vykonať bez nových pôžičiek. Zároveň varoval pred vysokým deficitom, ktorý by znamenal porušenie Paktu stability a rastu EÚ. Ten stanovuje maximálnu hranicu rozpočtového deficitu na 3 % HDP.

Ďalšou možnosťou, ktorá sa v súvislosti vykrývaním rozpočtového príjmu ponúka, je aj predaj zlata a devízových rezerv, k čomu sa prikláňajú viacerí vládni politici aj občania. Podľa prieskumu inštitútu Polis sa až polovica opýtaných prikláňa k predaju vládnych aktív, kým len 13 % je za znižovanie schodku cestou zvyšovania dlhov.

Pôvodne malo prísť k poklesu daní z príjmu v dvoch etapách, prvá sa mala uskutočniť v roku 2004 a druhá v roku 2005. Nemecká vláda sa však nedávno rozhodla, že znižovanie zrýchli. Podľa nového návrhu by mala v roku 2004 najvyššia daňová sadzba klesnúť z 48,5 % na 42 %. Pracovníci, ktorí zarábajú najmenej, budú musieť po odrátaní odpočítateľných položiek zo svojho platu zaplatiť namiesto 19,9 % iba 15 %. Pravicová opozícia sa vyjadrila, že v prípade, ak k znižovaniu daní príde cestou zvyšovania dlhov, tak ho

Michal Mušák