Začal sa v Iraku partizánsky odboj?

Zatknutie tureckých vojakov poškodilo vzťahy medzi Washingtonom a Ankarou

„Útoky na amerických vojakov v Iraku zo strany miestnych partizánskych skupín sú čoraz častejšie, trúfalejšie a premyslenejšie,“ píšu svetové tlačové agentúry. Hlavný predstaviteľ dočasnej irackej správy Paul Bremer je ešte explicitnejší: „Útoky vykonávajú profesionálne komandá, ktoré musia mať skúsenosti v ozbrojených zložkách alebo spravodajských službách.“

Posun v hodnotení situácie je nenápadný, ale dôležitý. Doteraz médiá a americkí politici v súvislosti s útokmi hovorili o viac-menej zúfalých stúpencoch zvrhnutého režimu. Dnes sa už akciám útočníkom začína prisudzovať organizované zázemie. A uznáte, že medzi iracionálnymi reakciami jednotlivcov, ktorí prišli o dlhoročné privilégiá, a premysleným partizánskym odbojom je diametrálny rozdiel. V prvom prípade by išlo nepríjemný dôsledok práve ukončenej vojny, v prípade druhom o pokračovanie vojny samotnej. Bolo ako bolo, za posledných 24 hodín o život prišli ďalší traja americkí vojaci. Zomreli už v slobodnej krajine alebo stále len v boji za slobodu?

Kríza dôvery

Aby situácia bola ešte komplikovanejšia, americká armáda má pri zavádzaní poriadku problémy nielen s Husajnovými vernými, ale aj vlastnými spojencami. Vojaci USA v piatok za záhadných okolností zatkli 11 tureckých vojakov dlhodobo rozmiestnených v severnom Iraku. Znovu sa tak ukázalo, že v týchto zemepisných šírkach priateľ môjho priateľa nemusí byť aj mojim priateľom. Príslušníci kurdskej menšiny totiž vo vojne proti Saddámovi pomohli spojencom, zatiaľ čo Turecko je dlhodobým strategickým partnerom USA. No medzi Kurdami a Ankarou pretrváva ľadová nedôvera. Posledné, čo Washington v danej chvíli potrebuje, je otvorené prepuknutie nenávisti, takže sa snaží udržať tieto nezhody pod pokrývkou. V tomto kontexte treba vnímať piatkovú akciu, ako aj nedeľňajšie prepustenie príslušníkov tureckej armády. Manéver sa tak aspoň dočasne vydaril, no horkastá chuť v ústach zostala. Najmä v Turecku. „Vznikla z toho veľká kríza dôvery medzi ozbrojenými silami Turecka a USA,“ tvrdí náčelník generálneho štábu tureckých ozbrojených síl Hilmi Özkok na tlačovej konferencii v Ankare a dodáva: „Nemyslím si, že toto je politika amerických ozbrojených síl, no veľmi ťažko sa mi na to pozerá ako na udalosť lokálneho významu.“

Úľava pre Blaira

Viac dôvodov na spokojnosť má britský premiér Tony Blair. Parlamentný výbor Dolnej snemovne došiel k záveru, že jeho vláda nezavádzala parlament ani neupravovala dôkazy o irackých zbraniach tak, aby poskytla zámienku na vojnu. Jediné, čo výbor vláde vytkol, je, že svoju správu o nebezpečenstve, ktoré predstavujú iracké zbrane, odpísala z dizertačnej práce. Posúdiť, či aj tieto nesfalšované dôkazy stačili na začatie vojny, bohužiaľ nebolo v kompetencii výboru.

Rabovanie

Na doplnenie neveselej irackej mozaiky uvádzame ešte informáciu prepranú z týždenníka Time: „Americkí vojaci a spojeneckí exiloví Iračania vyrabovali a svojvoľne zničili letisko v Bagdade, ktoré obsadili 2. apríla. Škody spôsobené vandalizmom idú do desiatok miliónov dolárov. Príslušníci 3. pechotnej divízie letisko bez dôvodu rozstrieľali a rozobrali päť z desiatich funkčných boeingov (jeden typu 737, jeden typu 747 a dva typu 727)“, cituje týždenník amerického dôstojníka Johna Welsha, ktorý bol poverený rekonštrukciou areálu. Sedadlá a palubné prístroje vandali z lietadiel jednoducho vytrhli a zobrali si ich ako suveníry. Toto rozkrádanie trvalo podľa zamestnancov letiska a predstaviteľov armády USA dva týždne. Welsh po príchode do Bagdadu koncom apríla tiež zistil, že z predajne Duty free zmizol alkohol, parfumy a cigarety. Zvyšný tovar zaistil a odovzdal ho majiteľovi obchodu.