Zablokovaná politická reforma

Ukrajinská opozícia nepodporuje návrhy Kučmu

Neprehľadný a neefektívny politický systém na Ukrajine s nadmernými právami hlavy štátu, vyhovujúci najmä záujmom lojálnych finančných a politických klanov, potrebuje demokratizáciu v podobe rovnovážneho prerozdelenia funkcií medzi vetvami moci a posilnenia úlohy parlamentu pri formovaní a činnosti vlády, lebo inak ďalej bude umelo brzdiť celkový rozvoj štátu. V parlamente sú už dva návrhy zákonov o príslušných zmenách ústavy od prezidenta Leonida Kučmu a špeciálnej parlamentnej komisie, avšak na jednom z posledných zasadaní pred záverom terajšieho rokovacieho obdobia časť poslancov opozície blokovala predsedníctvo a znemožnila hlasovať o odoslaní oboch projektov na predbežné schválenie Ústavnému súdu. Až po jeho súhlase by totiž Verchovna rada mohla začať na jeseň rokovať o ich konkrétnom obsahu.

Súčasná patová situácia okolo plánovanej politickej reformy pre rozpory vládnych a opozičných síl spochybňuje možnosti schváliť ju v parlamente potrebnými ústavnými 300 hlasmi a zaviesť do prezidentských volieb plánovaných na jeseň 2004, ako požaduje hlava štátu. Najväčšia frakcia opozičného bloku Naša Ukrajina s expremiérom Viktorom Juščenkom, ktorý vďaka stále najväčšej podpore verejnosti môže mať najväčšie šance byť zvolený za nového prezidenta, navrhla moratórium na ústavné zmeny, a tým aj na reformu kritizovaného systému moci v krajine do najbližších parlamentných volieb v roku 2006. Uskutočniť ich môže iba naozaj demokratická moc, ktorá bude mať na rozdiel od súčasného režimu podporu spoločnosti. Súčasťou zmien má byť prechod od zmiešaného k pomernému volebnému systému, podľa ktorého by mal byť zvolený nový parlament, ako aj rozsiahle reformy, aby sa krajina priblížila k európskym štandardom.

Poslednú už obnovenú Kučmovu iniciatívu o zmenách ústavy Naša Ukrajina odmieta podporiť, podobne ako iné tri opozičné parlamentné sily, z obáv o predĺženie zotrvania hlavy štátu vo funkcii aj po roku 2004. Prezident sa vzdal pôvodných nereálnych návrhov o zriadení hornej komory parlamentu, znížení počtu poslancov a priamom účinku rozhodnutí v referende. Naďalej však trvá na kontroverznom spojení volieb hlavy štátu, parlamentu a samosprávnych orgánov do jedného roku s prispôsobením ich funkčného obdobia prezidentovi zo štyroch na päť rokov. Nepopulárny Kučma viackrát vyhlásil, že voľby prezidenta budú v stanovenom termíne a že v nich nebude opäť kandidovať. Táto otázka je napriek tomu ešte otvorená, lebo prezident môže byť zvolený dvakrát, no Leonid Danylovyč sa stal druhýkrát hlavou štátu v roku 1999, vlastne prvýkrát podľa Ústavy Ukrajiny, prijatej až päť rokov po vyhlásení štátnej nezávislosti v roku 1996. Pochybnosti okolo nejasných zámerov prezidenta znemožnili kompromis s opozíciou.

Martin Benko

Kyjev - Budapešť