KOĽKOŽE TO ZAROBÍME

Čím viac sa približuje termín nášho vstupu do Európskej únie, tým viac pribúda tých, ktorí hodlajú v čo najkratšom čase nájsť si dobre platenú prácu v niektorej z lepšie situovaných krajín. Ideálne by však bolo pracovať doma a zarábať rovnako slušne ako náš európsky náprotivok - pravda, náprotivok z ekonomicky vyspelej krajiny EÚ. Odlev kvalifikovaných pracovných síl, lebo práve tie nám odchádzajú, však môže mať pre našu ekonomiku nežiaduce následky. Sústreďme však našu pozornosť na spomínané očakávania.

Priemerná mzda sa v jednotlivých krajinách Európskej únie líši. Do akej krajiny sa vyplatí najviac cestovať za prácou? A ako je na tom Slovenská republika na rebríčku výšky miezd - je porovnateľná priemerná mzda Slováka s priemernou mzdou európskych susedov? Koľko zarobí priemerný Nemec či Rakúšan, si môžeme nájsť v štatistických ročenkách publikovaných Európskou úniou. Rozdiely v úrovni sú, pochopiteľne, ovplyvnené predovšetkým produktivitou práce, ktorú príslušná krajina dosahuje. Je samozrejmé, že štáty s nízkou produktivitou si nemôžu dovoliť vysoké mzdy. V tomto prípade by každá krajina riskovala totálny úpadok konkurenčnej schopnosti svojho národného hospodárstva na zahraničnom trhu. Určitým vodidlom na posudzovanie hospodárskej vyspelosti tej-ktorej krajiny nám poslúži meranie produktivity v závislosti od veľkosti hrubého domáceho produktu (HDP), prerátaného na jedného obyvateľa s prihliadnutím na reálnu kúpnu silu jednotlivých štátov. Tento ukazovateľ najobjektívnejšie vypovedá o vyspelosti daného štátu.

Podľa posledných údajov (máj 2003) najvyššiu mzdovú úroveň vykazuje Nemecko a Dánsko. Je teda celkom prirodzené, že záujem pracovať v týchto krajinách je najväčší. Samotné porovnávanie hrubej mesačnej mzdy však nemôžeme robiť unáhlene: naše príjmy zásadne ovplyvňuje výška zdanenia. A tá je v jednotlivých krajinách rozdielna. Najvyššie zdanenie je tradične v škandinávskych štátoch. Napríklad Dánsko, ktoré vykazuje vysokú úroveň miezd, má súčasne aj najvyšší stupeň zdanenia osobných príjmov zo všetkých členských krajín Európskej únie. Pravdou je aj to, že rozdiely v úrovni priemerných miezd nezodpovedajú veľkosti rozdielov vo výške HDP na obyvateľa. Podľa údajov z personálnych agentúr najviac sa budú na Západ „vyberať“ lekári, zdravotné sestry a jazykovo a odborne vybavení štátni úradníci. Pozadu nezostanú ani kvalifikovaní robotníci a v regiónoch neďaleko od hraníc pracovníci z textilného a obuvníckeho priemyslu a stavební robotníci.

Eleonóra Bujačková

Priemerná hrubá hodinová mzda

(v eur) HDP/obyvateľa

EÚ = 100 %

Belgicko 17,70 112,0

Česko 2,97*) 57,0

Dánsko 23,80 140,0

Francúzsko 16,60 117,0

Grécko 7,70 46,0

Írsko 14,70 71,0

Taliansko 15,30 91,0

Nemecko 20,10 126,0

Portugalsko 6,50 46,0

Rakúsko 17,10 122,0

Slovensko 1,29 47,26**

Španielsko 10,60 65,0

Zdroj: Eurostat, Bevolkerung und soziale Bedingungen Nr. 7/2003

*) Prepočítané kurzom ČNB zo 6. 5. 2003

**) údaj za rok 2001 podľa NBS