Pracovné vzťahy sú pilierom

Zamestnávatelia to nemali ľahké ani na konferencii MOP v Ženeve

Po piatkovom spoločnom rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody zostalo zatiaľ všetko po starom. Vláda, zamestnávatelia i odborári sa nedohodli na štyroch zákonoch zo sociálnej oblasti. Opäť sa nedohodli najmä na miere zvýšenia minimálnej mzdy. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), pochopiteľne, podporila návrh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, aby minimálna mzda od októbra tohto roka vzrástla zo súčasných 5570 Sk na 5950 Sk. S takouto úpravou minimálnej mzdy však nesúhlasí Konfederácia odborových zväzov (KOZ), ktorá oficiálne požaduje zvýšenie najnižšej mzdy na 8100 Sk. Odborári sú však podľa viceprezidenta KOZ Petra Gajdoša ochotní vyjednávať o kompromise. Rokovania zástupcov vlád, zamestnávateľov a odborárov nie sú ľahké nikde vo vyspelých krajinách, preto sa venuje týmto otázkam mimoriadna pozornosť aj na medzinárodnej úrovni. Svedčí o tom aj nedávna účasť slovenskej delegácie, zloženej zo zástupcov vlády, zamestnávateľov a odborárov, na 91. ročníku generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) v Ženeve. Na konferencii sa za slovenských zamestnávateľov zúčastnil aj predseda Slovenského zväzu výrobných družstiev Ing. Marian Rybár. Na okraj takmer dvojtýždňového rokovania okrem iného uviedol: „Konferencia mala mimoriadne bohatý program, pretože obsažný bol najmä

tradičný bod

programu, a to aplikácia tzv. štandardov. To sú legislatívne, ale aj technické predpisy, smernice a normy, ktoré sa flexibilne menia a sú preto veľmi dôležité. Mimoriadnu pozornosť venovala konferencia najmä ľudským zdrojom. Analyzovali sa mnohé stránky práce, miezd a vôbec pracovnoprávnych vzťahov. Tieto štandardy by sa mali povinne dodržiavať ako základné pravidlá vo všetkých členských štátoch Medzinárodnej organizácie práce.“ Veľmi bohatá, viacdňová diskusia bola najmä v pracovnej komisii, ktorá rokovala na tému - pracovné vzťahy. Zamestnávatelia v každej krajine tvrdia, že je to mimoriadne závažný problém. Výnimkou nebolo ani terajšie ženevské rokovanie príslušnej komisie, čo potvrdil M. Rybár: „Zamestnávatelia si vyčítali, že už niekoľko rokov sme veľmi prístupní na požiadavky odborárov a robíme až nepotrebné kompromisy. Preto sa v mnohých krajinách v súčasnosti zamestnávatelia dostávajú do veľmi zložitých podmienok. Napríklad aj v Ženeve odborári tvrdili, že pracovné vzťahy by sa mali riadiť dohovorom. Avšak dohovor všeobecne, to je vec už na úrovni zákona. Zatiaľ sa praktizujú vzájomné rokovania a ich výsledky sú len odporúčaním, čiže zúčastnené strany sa nemusia striktne riadiť výsledkami rokovaní. Prvýkrát v histórii sa zamestnávatelia na takejto vysokej úrovni

dohodli na obštrukcii,

ktorá mala spočívať v tom, že keby to pri hlasovaní o dôležitých otázkach vyzeralo pre nás zle, bez hlasovania opustíme sálu. Pre nás, slovenských zástupcov zamestnávateľov, bolo veľmi prekvapujúce, že značnú časť návrhov odborárov podporovali delegácie vlád jednotlivých členských krajín organizácie. Zamestnávatelia ťahali skutočne za kratší koniec, avšak výsledok je nerozhodný, lebo materiál sa opäť neukončil a uzatvorenie rokovaní sa preložilo na budúci rok. V tejto súvislosti sme si spomenuli, aké komplikácie vznikali u nás pri rokovaní o novele Zákonníka práce, pričom pracovné vzťahy sú jedným zo základných pilierov Zákonníka práce v každej krajine. Ak sa na budúci rok materiál o pracovných vzťahoch schváli, aj keď len vo forme odporúčaní, prinesie aj pre nás veľmi veľa zmien a podľa nich sa bude musieť zmeniť veľa častí aj v našom Zákonníku práce. Bude to pre nás zamestnávateľov veľmi

klzká pôda

a rokovanie s našimi partnermi budú zrejme opäť veľmi ostré.“ Časť našej delegácie, zložená zo zamestnávateľov, sa priamo zo Ženevy presunula do Bruselu, kde sa v závere júna uskutočnilo plenárne zasadnutie Európskeho sociálneho fondu. Z hľadiska budúcnosti je to aj pre Slovensko mimoriadne dôležité, pretože tento fond disponuje niekoľkými miliardami eur, ktoré sú určené na riešenie vybraných sociálnych problémov, v členských krajinách.

Jozef Kunik