Zodpovednosť určí dôsledky

Ľudské orgány sa stali výhodným biznisom na čiernom trhu

Hovorí sa, že každý si zvyčajne dovolí toľko, koľko sa mu dovolí. Či už ide o povolenie z riadiacej sféry, alebo zásluhou tolerancie spoločnosti. V posledných dňoch je pozornosť odborníkov, ale aj širokej verejnosti v tejto súvislosti upriamená na ukradnuté ľudské tkanivá, našu legislatívu a postoje zodpovedných. Vzhľadom na možné dôsledky takéhoto činu sa treba zastaviť pri poslednej skupine. Jeden z českých lekárov, ktorí sa pokúšali zo Slovenska prepašovať ľudský materiál, podľa sprostredkovaných údajov pôsobil veľmi suverénne a pred špeciálnym tímom colníkov nasadených cielene na jeho zadržanie tvrdil, že nerobí nič nečestné. Z riadiacej sféry sa okrem iného ozvalo, že je to zodpovednosť riaditeľa nemocnice, pretože taký počet kostných štepov a osrdcovníkov, aký sa pokúšali spomenutí patológovia previezť, nemožno získať za hodinu, ba ani za týždeň. Špeciálna ministerská komisia bola poslaná pátrať v patologických záznamoch. V tom čase sa zrazu veľmi pružne objavilo vyhlásenie - riaditeľovi Nemocnice s poliklinikou v Skalici nehrozí podľa tvrdenia predsedu Trnavského samosprávneho kraja, v súvislosti s nezákonným odoberaním ľudských tkanív na patológii ich zdravotníckeho zariadenia odvolanie z funkcie, pretože má jeho dôveru. Spomínaný direktor zasa vyhlásil, že za to, čo sa v nemocnici stalo, necíti žiadnu zodpovednosť. A Nemocnica s poliklinikou v Skalici musí teraz riešiť vážny personálny problém, pretože po obvinení a prepustení dvoch lekárov zostala bez patológa. Okresný súd v Skalici rozhodol o ich vzatí do vyšetrovacej väzby. Na spomínanom oddelení aj podľa slov riaditeľa chýbala kontrola.

Celospoločenským problémom pri transplantáciách je, že percento tých, ktorí na našej planéte čakajú na nový orgán, je nepredstaviteľne vyššie ako počet tých, ktorí sú ho ochotní, no najmä môžu v danej chvíli darovať. Legálnu výmenu ľudských orgánov medzi štátmi v Európe zabezpečuje viacero nadnárodných organizácií, najznámejšou je Eurotransplant. Podľa informácií odborníkov zaoberajúcich sa touto problematikou Slovensko zatiaľ nie je členom ani jednej z nich, hoci vstup sa už niekoľko rokov pripravuje. Úlohou organizácií je viesť zoznamy pacientov čakajúcich na transplantáciu. Ak je nahlásený potenciálny darca, tak na základe výberových kritérií určí, ktorému príjemcovi pôjde konkrétny orgán. Slovensko do tohto systému zatiaľ nevstúpilo, lebo nedokáže odobrať určitý počet orgánov a navyše musí spĺňať isté podmienky týkajúce sa odberovej aktivity. No skutočné nebezpečenstvo v tejto oblasti znamená fakt, že obchodovanie s ľudskými orgánmi na čiernom trhu sa stáva mimoriadne výhodným biznisom. Najčastejšie sa vyvážajú z východnej Európy do vyspelých, no najmä neporovnateľne bohatších štátov. Aj preto je zrejme naša verejnosť taká pobúrená a volá po prísnejších kontrolách vo všetkých nemocniciach i po tvrdšej legislatíve. Je to opodstatnené, skúsenosti totiž ukazujú, že na pocit zodpovednosti či medicínsku etiku sa u nás napriek rozličným vyhláseniam nedá veľmi spoliehať.

Ľudmila Koníková