Ako časovaná bomba

Komentuje Peter Farárik

Aj keď to na pohľad znie málo pravdepodobne, problémy zdravotníctva a školstva sa odrážajú aj v ekonomike vodární. Akým spôsobom? Tieto rezorty neplatia za odobratú pitnú vodu. Stredoslovenská vodárenská spoločnosť eviduje slušný balík pohľadávok a uvedené rezorty majú na nich hlavný podiel. Špecifikom je Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici s dlhom, ktorý prevyšuje 80 mil. Sk a každý mesiac narastá približne o 1,3 milióna korún. Najjednoduchším riešením by bolo odstaviť neplatiča od zdrojov, vzápätí sa však zdvihne vlna nevôle, že vodári ohrozili zdravie pacientov. Sami si však kladú otázku, či závod postihnutý neplatičmi a doslova paralyzovaný z hľadiska finančnej situácie, za týchto podmienok tiež neohrozuje zdravie ľudí? Dodávatelia pitnej vody sa snažia o to, aby im štát vyhovel aspoň z hľadiska započítania povinností, odvodov voči nemu ako dlžníkovi. Zdalo by sa to celkom logické, zatiaľ však takéto aktivity nenašli potrebnú odozvu. Stredoslovenská vodárenská spoločnosť a zrejme nie je jediná, preto čelí z hľadiska investícií zložitej finančnej situácii. Kvôli objektívnym príčinám hospodári so stratou. Ak firma nevytvorí zdroje na rozvoj, nebude môcť investovať do nových vodárenských zariadení a nebude ani na rekonštrukcie už i tak dosť opotrebovaných rozvodov. Spotreba vody u obyvateľstva už dosiahla minimá, 100 až 110 litrov na osobu a deň a výraznejší pokles sa už neočakáva. Inou kapitolou sú však odberatelia v priemysle, kde môže s rozpočtom vodární pohnúť kolaps hociktorého väčšieho podniku. K tomu treba prirátať neustály rast vstupov a vychádza nám, že možno jediným pasívom bude pre ňu očakávané vyrovnávanie ceny pitnej vody, ktorá sa v podmienkach Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti nezmenila takmer dva roky.