Telekomunikačná novela páli

Komentuje Jozef Kunik

Hoci v týchto dňoch sa stále veľa hovorí najmä o interrupciách a sledujeme naivný (pripravený?) slovný súboj dvoch zainteresovaných politických strán, vo verejnosti akosi prestala rezonovať „interrupcia“ telekomunikačnej novely, ktorú v uplynulý týždeň poslanci opätovne neschválili. Európsky komisár Erkki Liikanen, ktorý navštívil v tom období Slovensko, iba nechápavo krútil hlavou, čo sa to na Slovensku dokáže udiať. Pritom hoci niektorí zainteresovaní bagatelizujú niekoľkomesačný deficit novely, je to veľmi dôležitá zmena, ktorej neúspech bude treba zdôvodňovať v Bruseli. Nebude našim vyjednávačom čo závidieť, pretože únii na predmetnej novele veľmi záleží. Na pozadí tejto kauzy sa vynárajú aj ďalšie privatizačné i poprivatizačné otázniky. Podľa odborníkov z Asociácie telekomunikačných operátorov nemožno reálne liberalizovať slovenský telekomunikačný trh, pretože v privatizačnej zmluve je jasne napísané, že Slovensko po podpise zmluvy neprijme a nezmení žiadny zákon, vyhlášku alebo rozhodnutie v oblasti telekomunikácií, ktorým by vznikla pre Deutsche Telekom strata vo výške nad 10 mil. EUR. Aj preto musí byť zrejme zmluva tajná, hoci na to nie je absolútne dôvod.

Najväčšou zmenou, ktorú by novela zákona priniesla, malo byť uvoľnenie miestnych telekomunikačných vedení. Slovenské telekomunikácie sa tomu bránia ako tiger, pretože telefónna sieť zdedená ešte z čias komunizmu je ich najväčšou konkurenčnou výhodou. Celé schvaľovanie telekomunikačnej novely je perfektnou ukážkou úspešného lobingu. Na našu zohranú koaličnú partiu poslancov je slabý aj Brusel so svojím komisárom. Minister P. Prokopovič síce priznal, že európsky komisár E. Liikanen ho pri osobnom stretnutí požiadal, aby Slovensko urobilo všetko, aby bola liberalizácia telekomunikácií čím skôr na svete, ale podľa ministra čím skôr neznamená, že to musí byť hneď. Pár mesiacov hore-dolu, nič sa (ministrovi a ST) nestane, ba naopak. Podobne komicky pôsobí aj vyjadrenie prezidenta Schustera, prečo už druhýkrát nepodpísal novelu. Prvýkrát sa mu zdala vysoká pokuta pre ST v prípade nesplnenia istých podmienok vo výške 50 mil. Sk, pritom ST majú niekoľkomiliardový zisk. V druhom prípade sa mu nezdal návrh, podľa ktorého by štát mal financovať odpočúvanie občanov, ktoré si objednajú štátne bezpečnostné zložky. Posúďte sami, štát si objedná odpočúvanie a súkromná firma by to mala platiť. Nemeckým privatizérom z Deutsche Telekomu zrejme dlhšie už nie je do smiechu, hoci slovenskou „telenovelovou“ kauzou sa im neoplatí ani zaoberať. Väčším problémom je značná kríza materskej spoločnosti. Preto sú evidentné snahy a úspešné pokusy o odpredaj rôzneho majetku a výrazné znižovanie zamestnanosti v pobočkách po celej Európe. Slovenské telekomunikácie by zrejme predstavitelia Deutsche Telekomu tiež najradšej predali, avšak zatiaľ akosi nemajú komu, pretože o slovenský telekomunikačný trh nie je veľký záujem.