Zmeny výšky životného minima od 1. 7. 2003

A. Zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok

Zákonom č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v § 2 je ustanovené životné minimum ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Ide vlastne o určenie prahu, čiže hranice biedy a chudoby. Znamená to, že osoby, ktoré nedosahujú zákonom stanovenú úroveň príjmov, sa považujú za chudobné. Zavedenie inštitútu životného minima sa považuje za relatívne najvhodnejšie riešenie existujúceho problému chudoby.

Sumy životného minima

Od 1. 7. 2003 podľa § 6 zákona NR SR č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v zmysle Opatrenia MPSVR SR č. 213/2003 Z. z. sa životné minimum (suma alebo úhrn súm) fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, upravuje

- zo sumy 3930 Sk mesačne na sumu 4210 Sk mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

- zo sumy 2750 Sk mesačne na sumu 2940 Sk mesačne, ak ide o

1. ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

2. zaopatrené neplnoleté dieťa,

- zo sumy 1780 Sk mesačne na sumu 1910 Sk mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa (najdlhšie do 25. roku veku - § 4 zákona č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa).

Príklad: Životné minimum štvorčlennej rodiny s dvomi nezaopatrenými deťmi (vo veku osem rokov a dva roky, avšak vek v prípade životného minima nie je rozhodujúci) od 1. júla 2003 je vo výške 10 970 Sk mesačne.

otec - 4210 Sk mesačne

matka - 2940 Sk mesačne

dve deti - 1910 Sk x 2 = 3820 Sk mesačne

Spolu: 4210 + 2940 + 3820 = 10 970 Sk mesačne

Úprava súm životného minima

Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roku.

Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že uvedené sumy v § 2

- sa vynásobia koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu zisteným Štatistickým úradom (ŠÚ) SR, ak koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu za obdobie 1. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s 1. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka je nižší ako koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie zistený ŠÚ SR,

- sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným ŠÚ SR, ak koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie je nižší ako koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu zistený ŠÚ SR za obdobie 1. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s 1. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka.

Za nízkopríjmové domácnosti sa považujú tie domácnosti, ktorých príjmy neprekračujú hornú hranicu príjmu prvých 20 % všetkých domácností zoradených vzostupne podľa dosahovanej výšky čistého peňažného príjmu na osobu.

Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roka do apríla bežného kalendárneho roka.

Upravené sumy životného minima ustanovuje opatrenie, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa údajov ŠÚ SR a vyhlasuje jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov SR.

Započítavanie príjmov

Na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítava u

- posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela,

- rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti,

- rodičov, ktorí sú sami nezaopatrenými deťmi, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba,

- nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti; ak toto dieťa žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba,

- zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem.

Za príjem na účely určenia súm životného minima sa považujú (§ 4 zákona č. 125/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov):

a) príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu podľa osobitného predpisu (zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov) po odpočítaní

1. poistného na povinné zdravotné poistenie,

2. poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,

3. príspevku na poistenie v nezamestnanosti,

4. príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu,

5. preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,

6. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,

b) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu (zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov) okrem

1. prijatej náhrady škody, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škody, okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu,

2. odmeny vyplácanej darcom za odber krvi a iných biologických materiálov z ľudského organizmu,

3. úrokov z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory,

c) príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane podľa osobitného predpisu (zákon č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov), po odpočítaní dane,

d) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách),

e) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách),

f) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov (napríklad § 460 až 487 a § 628 až 630 Občianskeho zákonníka) po odpočítaní dane z dedičstva, dane z darovania a dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

V prípade straty sa zohľadňuje len strata, ktorá vznikla v kalendárnom roku, za ktorý sa príjem zisťuje.

Za príjem sa nepovažujú:

a) prospechové štipendium žiaka, konkurzné a mimoriadne štipendium študenta vysokej školy, mesačná odmena žiaka stredného odborného učilišťa, špeciálneho stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa a učilišťa poskytované na základe zhodnotenia jeho prospechu a správania a príplatok k odmene žiaka podľa osobitného predpisu,

b) zárobok nezaopatrených detí za práce vykonávané v čase školských prázdnin a z príležitostného zamestnania, ktoré nezakladá pravidelný príjem,

c) podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné ako dávky nemocenského poistenia, nemocenskej starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia,

d) peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia s výnimkou príspevku za opatrovanie (od 1. 1. 2003),

e) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

f) príplatok k prídavkom na deti - znenie zákona,

g) príspevok na bývanie (od 1. 1. 2003),

h) paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas absolventskej praxe (od 1. 1. 2003).

Tabuľka č. 1

Životné minimum

(zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime

a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok

v zmysle Opatrenia MPSVR SR č. 213/2003 Z. z. - od 1. 7. 2003)

subjekty do 30. 6. 2003 od 1. 7. 2003 rozdiel

jedna plnoletá 3930 Sk 4210 Sk + 280 Sk

fyzická osoba mesačne mesačne

1. ďalšia spoločne

posudzovaná

plnoletá 2750 Sk 2940 Sk + 190 Sk

fyzická osoba, mesačne mesačne

2. zaopatrené

neplnoleté dieťa

nezaopatrené dieťa 1780 Sk 1910 Sk + 130 Sk

(najdlhšie do mesačne mesačne

25. rokov veku)

B. Dávky, výška ktorých je naviazaná na životné minimum

Životné minimum predstavuje základ najmä pre záchrannú sociálnu sieť, čiže od 1. júla 1998 pre systém sociálnej pomoci, ktorý je upravený zákonom NR SR č.195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Od výšky životného minima sa odvodzuje

1. výška dávok sociálnej pomoci - zákon NR SR č.195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (platilo od 1. 7. 1998 do 31. decembra 2002),

2. výška sociálnych dôchodkov a dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu - zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,

3. maximálna výška podpory v nezamestnanosti - zákon NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov,

4. príjem na účely príspevku k prídavku na dieťa v prípade spoločne posudzovanej osoby, ktorej príjem bol zdaňovaný osobitným spôsobom podľa § 15 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov (v prípade paušálnej dane).

B.1. Dávky sociálnej pomoci

Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, na zabezpečenie základných životných podmienok, čiže na jedno teplé jedlo denne, na nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje aj dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, ak nie je nezaopatrené dieťa a je v hmotnej núdzi. Ak možno hmotnú núdzu zmierniť alebo prekonať poskytnutím sociálnej služby, dávka sociálnej pomoci sa neposkytuje.

Dávku sociálnej pomoci možno poskytovať vo forme

- peňažnej alebo

- vecnej dávky.

Vo forme vecnej dávky sa poskytuje, ak nie je možné zabezpečiť použitie peňažnej dávky na účel, na ktorý sa peňažná dávka poskytuje a v prospech všetkých spoločne posudzovaných osôb.

Príjem občana na účely poskytnutia sociálnej pomoci sa zisťuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc a prihliada sa na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc. Príjem sa vypočíta zo súčtu príjmu občana a príjmov osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, a to tak, že tento súčet sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne.

Výška dávky sociálnej pomoci závisí od dôvodov, pre ktoré je občan v hmotnej núdzi, od počtu spoločne posudzovaných fyzických osôb a od vlastného pričinenia občana, ktorý sa ocitol v hmotnej núdzi, najmä v závislosti od príjmu zo závislej činnosti.

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom, čiže zákonom č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v zmysle Opatrenia MPSVR SR č. 213/2003 Z. z., teda

ak od 1. 7. 2003 príjem občana nedosahuje

- 4210 Sk mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

- 2940 Sk mesačne, ak ide o

1. ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

2. zaopatrené neplnoleté dieťa,

- 1910 Sk mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa (najdlhšie do 25. roku veku - § 4 zákona č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa).

Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, by sa mal dávkou sociálnej pomoci doplniť jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 50 % životného minima, čiže na úroveň tzv. existenčného minima. Pre plnoletú fyzickú osobu by to od 1. 7. 2003 malo predstavovať sumu 2105 Sk mesačne.

Výpočet: 4210 : 2 = 2105

Od 1. 1. 2003 sa však občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci dávkou sociálnej pomoci, ak ide o plnoletú fyzickú osobu, iba do sumy 1450 Sk (§ 48 ods. 2 zákona NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 724/2002 Z. z., účinné od 1. 1. 2003).

Občan je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ak si nemôže zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastným pričinením, najmä vzhľadom na svoj vek, napríklad vek podmieňujúci priznanie starobného dôchodku alebo nepriaznivý zdravotný stav, napríklad invalidita. Za vlastné pričinenie sa považuje najmä vlastná práca.

Možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou na prekonanie hmotnej núdze sa neskúma, ak ide o občana, ktorý

a) dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,

b) je invalidný podľa právoplatného rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,

c) je nezaopatrené dieťa,

d) je rodič alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará

1. aspoň o jedno dieťa do siedmich rokov veku alebo o staršie dieťa, ktoré nemožno umiestniť v predškolskom zariadení,

2. o tri a viac detí do pätnástich rokov veku alebo

3. o dieťa, ktoré je podľa posudku príslušného orgánu dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím,

e) sa osobne, celodenne a riadne stará o občana, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo

f) skončil pracovný pomer, prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, alebo činnosť spolupracujúcej osoby bez vlastného zavinenia, alebo nebol v pracovnom pomere z dôvodov, ktoré sa podľa osobitného predpisu považujú za splnenie obdobia platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, a preukáže, že si nové zamestnanie hľadá za pomoci príslušného okresného úradu práce alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa osobitného predpisu.

Občan však nie je v hmotnej núdzi, ani keď jeho príjem nedosahuje životné minimum, ak si svojím doterajším príjmom a svojím majetkom môže hmotnú núdzu riešiť. Za majetok sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Hmotnú núdzu si má občan riešiť

- užívaním vlastného majetku,

- správou vlastného majetku,

- predajom vlastného majetku,

- prenájmom vlastného majetku.

Od občana však nemožno požadovať predaj alebo prenájom

a) nehnuteľnosti, ktorú užíva na primerané trvalé bývanie,

b) poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ktorú užíva pre svoju potrebu,

c) hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti, alebo na ktorú sa poskytla dávka sociálnej pomoci či peňažný príspevok na kompenzáciu,

d) hnuteľnej veci a nehnuteľnej veci, ktorú potrebuje na výkon svojej práce alebo na profesijnú prípravu, napríklad počítač, hudobný nástroj atď.,

e) osobného motorového vozidla, ktoré

- využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo

- je viac ako päťročné a jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 100 000 Sk, alebo

f) hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s morálnymi zásadami, napríklad predaj snubného prsteňa, obrúčky, darovaného obrazu atď.

Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, dávkou sociálnej pomoci by sa mal doplniť jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 4210 Sk, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, do sumy 2940 Sk, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu alebo zaopatrené neplnoleté dieťa, a do sumy 1910 Sk, ak ide o nezaopatrené dieťa (§ 2 zákona NR SR č. 125/1998 Z. z. v znení Opatrenia MPSVR SR č. 213/2003 Z. z.).

Od 1. 1. 2003 však platí, že občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, sa dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci, ak ide o plnoletú fyzickú osobu do sumy 2900 Sk, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa do sumy 1000 Sk a ak ide o nezaopatrené dieťa do sumy 1600 Sk (§ 48 ods. 3 zákona NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 724/2002 Z. z., účinné od 1. 1. 2003).

Tabuľka č. 2

dôvody hmotnej núdze dávky sociálnej pomoci

od 1. 1. 2003

tzv. existenčné minimum

subjektívne dôvody 1. plnoletá fyzická osoba - 1450 Sk mesačne

(malo by byť 50 % zo životného minima,

čiže 2105 Sk mesačne)

1. plnoletá fyzická osoba - príjem

z objektívnych dôvodov sa doplní do sumy 2900 Sk mesačne

(mal by sa doplniť do 4210 Sk mesačne)

2. ďalšia spoločne posudzovaná fyzická

osoba alebo zaopatrené neplnoleté dieťa, príjem sa doplní do sumy 1000 Sk

(mal by sa doplniť do 2940 Sk mesačne)

3. nezaopatrené dieťa - príjem sa doplní

do sumy 1600 Sk

(mal by sa doplniť do 1910 Sk mesačne)

JUDr. Zuzana Macková, PhD.